Radosť z poznania a záujem o vedu priviedli Juraja Halabrina k univerzitnému štúdiu na Cambridge

„Fyziku mám rád, pretože nám ponuka vysvetlenia rôznych otázok a javov. Páči sa mi, že už na začiatku si viem vypočítať, čo sa s daným javom neskôr stane,“ tvrdí zjednodušene Juraj, ktorý svedomite rozvíja svoj zápal pre prírodné vedy už od základnej školy.

Jeho cesta sa začala na základnej škole záujmom o matematiku, ku ktorej sa neskôr pridali aj fyzika, astronómia a informatika. Otázky o vesmíre  a  kozmonautike ho priviedli až k medzinárodnej súťaži Expedice Mars, kde mal možnosť byť súčasťou misie simulovaného letu raketoplánom na obežnú dráhu Zeme. Počas neho sledoval Juraj počasie či dával povolenie k vzlietnutiu raketoplánu. „Nejaký čas som sa venoval aj tvorbe úloh Expedice Mars pre prvé kolo a opravoval som aj zadania, čo bolo podľa mňa veľmi zaujímavé,“ objasňuje nadšene.

Časom sa však jeho záujem vykryštalizoval, a tak sa rozhodol venovať fyzike intenzívnejšie: „Som nadchnutý odpoveďami, ktoré nám fyzika ponúka a na strednej škole som mal víziu, že by som sa rád podieľal na objasnení ,hádaniek‘ modernej vedy. Samozrejme, vtedy som si uvedomoval, že ako gymnazista nemám dostatok vedomostí na to, aby boli moje odpovede plnohodnotné. Avšak, s riešením fyzikálnych problémov, ktoré sú na hranici súčasného poznania, som sa stretol už aj na súťaži Turnaj mladých fyzikov,“ informuje Juraj.

Jednou z takýchto otázok bol experiment, kde dochádzalo k tvorbe vlniek na prúde vody, ktorá dopadá na podložku. Keď  miesto dopadu osvetlil Juraj laserovým lúčom, okolo prúdu vody pozoroval kruhy svetla. Jeho cieľom bolo čo najpresnejšie popísať, čo spôsobuje tieto vlnky a kruhy svetla. Následne vedel na základe parametrov systému predpovedať, ako budú tieto kruhy vyzerať v skutočnosti. Svoje predpovede overil i experimentom.

„Tieto vlnky je možné pozorovať aj keď si pustíme vodu z vodovodného kohútika na prst a pohráme sa s intenzitou prúdu,“ doplňuje. So svojím prepracovaným riešením sa dostal spolu s ďalšími členmi tímu na Medzinárodný turnaj mladých fyzikov do Ruska.

S úlohami, ktoré riešia súčasné problémy, sa stretol  aj na medzinárodnej fyzikálnej olympiáde v Indonézii: „Riešili sme príklad týkajúci sa seizmickej aktivity, kde bolo naším cieľom modelovať šírenie vĺn v rôznych vrstvách Zeme. Na základe rozdielu v rýchlosti ich šírenia sme určili vzdialenosť zemetrasenia. Vlastnosti zemetrasenia a čas do príchodu prípadnej vlny tsunami, ktorý vieme takýmto spôsobom vypočítať, umožňuje ľuďom v ohrozenej oblasti lepšie reagovať v stave núdze, a teda aj potenciálne obmedziť straty na životoch,“ popisuje Juraj a vyzdvihuje dôležitosť poznatkov.

Okrem teoretických úloh ho bavila aj experimentálna časť, kde ho zadania zaujali svojou sofistikovanosťou. „Vo Švajčiarsku sme pracovali s makovými zrnkami umiestnenými v zariadení, ktoré s nimi vertikálne triaslo. Našou úlohou bolo určiť parametre systému, pri ktorých sa zrnká začínajú premiešavať. Problematika sa môže zdať na prvý pohľad nudná, ale schopnosť určiť kritické parametre systému nám umožňuje napríklad aj stanoviť teplotu topenia niektorých materiálov. Je to zapríčinené tým, že tento jav sa až nápadne podobá na teóriu popisujúcu premiešavanie makových zŕn,“ vysvetľuje zanietene.

Vrcholom Turnajov a všetkých olympiád je stretnutie najlepších súťažiacich z celého sveta a Juraj ako viacnásobný úspešný riešiteľ sa tak dostal do Švajčiarska, Ruska či Indonézie. Náplňou týchto stretnutí však nie je len počítanie či experimentálna práca. Mladí fyzici odchádzajú domov opradení novými priateľstvami a nabití novými zážitkami z ciest.

„Medzinárodné súťaže sú zážitok, prilietava sa tam na týždeň až dva. Súťaženie trvá zvyčajne päť dní, ale zadania sa neriešia hneď po príchode, aby sme mali možnosť zvítať sa s ostatnými tímami a zvyknúť si na nové časové pásmo. Na uvítacej ceremónii sa predstaví každá krajina a po nej sa začína náplň olympiád. Keďže riešenie úloh je niekoľkodňová záležitosť, organizátori nám dávali aj väčšie voľno. Vtedy sme chodili na výlety, čo bola perfektná možnosť na spoznanie reprezentantov z iných krajín. Olympiáda sa ukončila záverečnou ceremóniou, kde sa vyhlásili výsledky a odovzdávali medaily,“ s úsmevom spomína Juraj na priebeh medzinárodných súťaží.

Na Jurajovej ceste k prijatiu na cambridgeskú univerzitu zavážila taktiež príprava na súťaže. Súčasťou prijímacieho konania sú aj pohovory, ktoré sa skladajú z niekoľkých úloh a počas priebehu sa hodnotia skúšajúci viacero schopností uchádzača: „Na Cambridge sú zadania zostavené tak, aby väčšina študentov vedela odpovedať možno na polovicu z nich a pri tých ďalších sa skúšajúci pýtajú, ako by sme ich riešili. Počas pohovoru skúšajúcich zaujíma zväčša to, akým spôsobom rozmýšľame nad náročnejšími úlohami, ktoré nevieme vyriešiť a či dokážeme spracovať rady alebo informácie, ktoré nám povedia počas pohovoru. Ideálny kandidát totiž nemusí vedieť všetko, ale musí si vedieť poradiť. Preto riešenie náročnejších úloh zo súťaží veľmi pomôže,“ približuje priebeh skúšky z vlastnej skúsenosti.

Taktiež hovorí, že bolo prijemne sa stretnúť počas štúdia na škole opäť s niektorými ľuďmi, ktorých spoznal predtým na medzinárodných kolách súťaží. Okrem iného, komunitu hodnotí ako dôležitú súčasť súťaženia: „Na spoločných sústredeniach je fajn, že sa tam dá stretnúť so študentmi prakticky z celého Slovenska a najmä tí starší a skúsenejší mi vedeli častokrát veľmi dobre poradiť,“ uzatvára Juraj, „som veľmi vďačný, že mi takto množstvo ľudí pomohlo. Aj môj vlastný záujem bol dôležitý, ale veľká inšpirácia plynula od známych a kamarátov zo sústredení.“

AUTORKA: Mária Jánošíková