Informatička a matematička Eliška Macáková: Vďaka olympiádam spoznávam zaujímavé krajiny a mám podobných kamarátov

Informatika a i matematika si vyžaduje dávku nielen logiky, ale aj kreativity a originality. Aký máš vzťah ku kreativite umeleckej?

Pomimo olympiád sa venujem kresleniu a maľovaniu, to ma veľmi baví. Inšpirujú ma anime a manga komiksy (japonské komiksy, pozn. red.). Kreslím vtedy, keď potrebujem rozmýšľať nad niečím úplne iným a chcem vypnúť.

To je pomerne častá kombinácia – anime, kreslenie a informatika – nie?

V podstate áno, všímam si to hlavne na zahraničných weboch, kam chodím trénovať súťažné príklady, tam je nás takých pomerne dosť (úsmev). Medzi informatikou a kreslením je určité prepojenie a tým je kreatívne myslenie, ktoré sa musí uplatňovať nielen v umení, ale aj pri vymýšľaní postupov riešení v matematike a problémov v informatike.

Ľudia, ktorí majú na škole radi matematiku, zvyknú patriť k menšine. Prečo si myslíš, že matematika nie je jeden z obľúbených predmetov?

Chápem, prečo ju ľudia nezvyknú mať radi. V škole nás zväčša skúšajú zo sústavného počítania podľa daných postupov, no súťažné príklady z matematiky sú úplne o niečom inom. Vyžaduje sa v nich logika, kreativita a nie vzorce naučené naspamäť.

Skús nám teda priblížiť, s akými príkladmi sa na olympiáde stretávaš.

Všetky sú rozdelené do štyroch kategórií. Prvá z nich je algebra – veľmi sa podobá rovniciam aj vzorcom, ktoré poznáme zo školy. Potom je geometria – s ňou zvyknú mať súťažiaci komplikácie, lebo v nej sa na vyučovaní príliš do hĺbky nejde. Tretia je teória čísiel – v nej sa darí aj začiatočníkom, pretože sa tu narába s celými číslami. A posledná kategória je kombinatorika – hry a náhodné úlohy, kde nepomôžu vopred naučené postupy a vzorce a treba zapojiť inovatívne myslenie.

Spomenieš si aj na nejakú konkrétnu úlohu?

Áno, mám jednu obľúbenú z celoštátneho kola matematickej olympiády. Nie je síce jednoduchá, ale  myslím, že jej riešenie dokáže pochopiť takmer každý.  

Nachádzajú sa podobné úlohy z kombinatoriky aj na súťažiach z informatiky?

Áno, sú tam aj takéto úlohy. Myslím si, že veľa kombinatorík z matematickej olympiády by išlo zadať aj ako úlohu na informatickej olympiáde a naopak. Ale samozrejme, zadania sú v informatike spravené tak, aby sme vytvorili program a nestačí ho len slovne popísať.

Vidno, že riešenie príkladov nielen v matematike je tvoja vášeň. Ako si zistila, že ťa to baví?

Moja mama so mnou rozvíjala odmalička môj matematický talent. Riešili sme spolu príklady na internetovej stránke, kde sa pre dieťa a rodiča vytvorí konto a následne si môžu vyberať z množstva oblastí na precvičovanie. V Amerike je to veľmi používaná stránka, no na Slovensku som sa nestretla s tým, že by ju niekto poznal. Riešenie týchto príkladov bol dobrý tréning, ale zároveň aj zábava. Vďaka tomuto som si vytvorila k matematike dobrý vzťah.

Kde sa tvoja mama inšpirovala trénovať s tebou príklady odmala?

Uvedomovala si, že matematika je dobrý základ pre takmer čokoľvek, čomu sa rozhodnem venovať. Ako som hovorila, matematické myslenie nie je len o naučených postupoch, ktoré poznáme zo školy. Toto počítanie v detstve ma pripravilo na zdĺhavé premýšľanie nad príkladmi, s ktorými sa stretávam dnes na súťažiach – niekedy musím aj hodiny premýšľať, kým prídem na riešenie ťažkej úlohy. 

Viedli ťa rodičia aj k informatike?

Áno, k programovaniu som sa dostala vďaka otcovi, ktorý vyštudoval fyziku ako aj mama, ale pracuje ako programátor. Keď som mala desať rokov, začal so mnou riešiť informatické súťaže, korešpondenčný seminár a tiež ma naučil programovací jazyk C++, ktorý je pre olympiády najpraktickejší. Svojim rodičom som vďačná za všetky vedomosti, pretože aj vďaka nim sa mi teraz tak darí. Mama bola moja podpora v matematike a otec v programovaní.

To máš teda veľmi silnú motiváciu v rodine.

Áno a okrem toho sa spoločne ťahám aj so sestrami – jedna má sedem rokov a druhá pätnásť. Obidve sa na mňa pozerajú s obdivom, čo ma veľmi motivuje a ja ich taktiež podporujem v tom, kam sa uberajú. So staršou sestrou sa vzájomne inšpirujeme v súťažnom programovaní, po skončení súťaže vždy diskutujeme o riešeniach. Okrem podpory sa mi dostáva aj útecha po neúspechu. Moja najmladšia sestra už tiež začína s programovaním v C++.

Wau, to sú naozaj dobré správy pre našu budúcnosť! Ako sa pripravuješ na súťaže v programovaní?

Rada sa precvičujem na stránkach ako Codeforces či AtCoder, sú tam pravidelné dvojhodinové súťaže podobné medzinárodným. Na základe mojich výsledkov tu získam rating aj titul, čo je pre mňa motiváciou. Zároveň je to veľmi dobra príprava na slovenské a medzinárodné kola olympiády v informatike.

Keď už sme pri tých medzinárodných súťažiach, podarilo sa ti vďaka nim dostať do zahraničia?

Moja prvá medzinárodná súťaž bola Európska juniorská olympiáda v informatike (EJOI), ktorá sa konala v Slovinsku. Z tejto súťaže mám mnoho zážitkov a kamarátov, s ktorými sa stretávam na podujatiach dodnes. Potom prišla pandémia a väčšina súťaží bola len online. Tento rok som mala možnosť opäť vycestovať, a to do Maďarska, Chorvátska a Nórska.

Máš možnosť okrem súťaženia zažiť aj krajinu, kde olympiáda prebieha?

Určite áno, hlavnou náplňou programu je síce samotné súťaženie, ale veľká časť je aj o objavovaní novej krajiny a nadväzovaní nových priateľstiev. Prvý deň je slávnostné otvorenie, na ceremónii sú privítaní zástupcovia všetkých štátov, čo je moja najobľúbenejšia časť celého podujatia, pretože tu môžem predstaviť Slovensko a zároveň vidieť aj ďalšie krajiny. Súťaží sa síce len dva dni, ale celá akcia trvá týždeň a vďaka tomu máme dostatočne veľa času na zaujímavé výlety a zábavné aktivity. Celé podujatie zakončí záverečná ceremónia, kde sa odovzdávajú medaile najlepším.

Je počuť, že okrem súťaženia zažívaš v medzinárodných kolách mnoho nezabudnuteľných momentov. Akým človekom odtiaľ odchádzaš?

Určite to zvyšuje moju motiváciu. Posúva sa aj moja úroveň angličtiny – sama som prekvapená, ako plynulo rozprávam po pár zahraničných súťažiach a že sa dokážem bez problémov dohovoriť s ľuďmi z iných krajín. A tiež ma to učí určitej zodpovednosti, lebo si uvedomujem, že reprezentujem našu krajinu a chcem to urobiť čo najlepšie.

Ktorá zo súťaží v poslednej dobe na teba najviac zapôsobila?

Veľkým zážitkom pre mňa bola Medzinárodná matematická olympiáda (IMO), na ktorej som bola pred mesiacom. Ubytovaní sme boli v krásnom hoteli priamo v centre nórskeho Osla, kúsok od pobrežia a mala som možnosť vidieť napríklad Národné múzeum s originálmi obrazov Eduarda Mucha alebo Múzeum lode Fram, ktoré je venované polárnym expedíciám nórskych objaviteľov. Tiež som mala možnosť ochutnať miestne špeciality – veľmi mi chutil marinovaný losos a nórsky hnedý syr.

Nepochybne môžeme povedať, že súťažné úlohy poznáš veľmi dobre, vlastne s nimi vyrastáš už odmalička. Rozmýšľala si nad tým, že by si ich začala tvoriť aj ty?

Áno, s vymýšľaním úloh som už aj začala. Priviedol ma k tomu môj tútor, ktorý je v zadávaní matematických úloh mimoriadne šikovný. Spolu sme vytvorili niekoľko pekných úloh, ktoré sa objavia v ďalších ročníkoch matematickej olympiády. Zatiaľ však nie sú zverejnené, takže nemôžem o nich, žiaľ, viac povedať.

Je obdivuhodné, že ako stredoškoláčka máš možnosť tvoriť úlohy pre olympiády. Ich autormi bývajú totižto doktori alebo študenti vysokých škôl.

Väčšinou je to tak, ale myslím si, že takúto úlohu môže vymyslieť každý. Stačí len mať originálny nápad a trpezlivosť ho vylepšovať.

Na záver, čo pre teba znamená matematika a ako by si ju zatraktívnila pre druhých?

Ako som už spomínala na začiatku, matematika nie je len taká, akú ju vidíme v škole. Pomáha rozvíjať logické uvažovanie, ktoré určite pomôže pri premýšľaní aj nad bežnými aktivitami v každodennom živote. Viem, že aj niektoré veľké spoločnosti, napríklad Google, dávajú svojim budúcim zamestnancom na pohovoroch riešiť podobné príklady ako sú tie z olympiád. Oplatí sa dať matematike šancu a objaviť jej čaro, môže to človeku úplne zmeniť život.

Eliškine úspechy v medzinárodných súťažiach

Informatika

Matematika