Klimatická kríza klope na dvere a odpad rapídne pribúda aj z dôsledku pandémie. Prispieť k lepšiemu zajtrajšku je odhodlaná aj žiačka Simona, ktorá skúma konzumáciu plastu larvami chrobákov.

Korona kríza nás všetkých naučila, že k podniknutiu zmeny netreba niekedy vychádzať ďalej ako za hranice svojho obydlia. Práve tu Simona pracovala na svojom výskume o degradácii plastového odpadu larvami chrobákov  Zophobas morio a Tenebrio molitor. Tieto živočíchy vedia totižto plast rozkladať vďaka baktérii Exiguobacterium na oxid uhličitý a biomasu. „Zaujímam sa o životné prostredie, všímam si množstvo plastového odpadu, ktoré denne vyhadzujeme. Rozhodla som sa bližšie skúmať  tieto larvy a zistiť, či naozaj dokážu rozkladať plasty,“ hovorí mladá výskumníčka.

Larvy si zakúpila v chovateľských potrebách a doteraz ich chová na parapete vo svojej izbe obyčajne v pohári od uhoriek. „Priznám sa, na začiatku mi prvé larvy po pár dňoch umreli, nevedela som sa o ne príliš starať. Po čase som sa to ale naučila a zistila som, že to nie je príliš komplikované a už vôbec nie drahé. Stačí im len jedlo, teda náš odpad,“ vraví Simona, ktorá práve pre túto skutočnosť chce rozšíriť povedomie o svojej práci aj medzi širšie publikum.

Svoj projekt Simona zahájila skúmaním zovňajška svojich lariev chrobákov. Zamerala sa ich vonkajšiu stavbu a menšie časti (nohy, ústne ústroje a hlavu). „Nie všetko som dokázala na larvách pozorovať lupou. Preto som veľmi rada, že mi pán učiteľ vedel v tejto dobe vypožičať svetelný mikroskop,“ vďačí Simona.

Po samotnom pozorovaní sa presunula na hlavnú časť výskumu, konzumáciu plastu. Na začiatku sa sústredila na to, ktorý druh lariev skonzumuje viac centimetrových kociek polystyrénu. Zistenie bolo celkom jednoznačné a prekvapivé. Vo svojich tabuľkách Simona uvádza, že larvy Zophobas morio zjedia oproti Tenebrio molitor len 2 % prideleného plastu.

„Po čase sme ale zistili, že plast nemôže byť jediná zložka, ktorú larvy konzumujú. Ak neprijímajú aj iné živiny a vodu, zvýši sa ich celková mortalita,“ vysvetľuje Simona, „preto som im začala miešať plastovú potravu s biologickým odpadom, aby získali všetky potrebné živiny a vodu.“

Neskôr skúsila dať larvám aj iný plastový materiál ako je polystyrén. Pri tvrdšom odpade však ich požieranie nebolo už také efektívne. „Hodila som im napríklad aj obal od Horalky, ten však len trochu nahryzli a nechali ho tak. Chcela som im dať niečo mäkšie, a tak napadlo mi rúško. Po oddelení kovového drôtiku, odstránení gumičky a premiešaní s bioodpadom som zistila, že im celkom chutí,“ hovorí Simona. Larvám skúšala dať skonzumovať aj respirátor, avšak tvrdí, že kvôli niekoľkým vrstvám im trvá zhodnotenie na biomasu dlhšie.

Za výberom témy a zdrojom inšpirácie stojí predovšetkým jej učiteľ biológie Jaromír Flaškár. Ako pedagóg vníma, že posledné roky je veľmi malý záujem o prácu na podobných projektoch, preto sa zo Simoninho nadšenia veľmi teší.

„Výskum na projekte je vždy beh na dlhú trať a žiaci sú v tomto veku prelietaví. Ich koníčky sa rýchlo menia a pri ničom dlho nevydržia. Preto ma teší, že naša spoločná snaha sa vyplatila a že záujem Simony neklesá ani po výhre,“ vraví pedagóg Flaškár, „na začiatku bolo potrebné Simonu v projekte trochu usmerniť. Veľa času sme najskôr trávili teoretickým a vedeckým úvodom, neskôr tým, ako postupovať pri výskume. Celú dobu som jej dával inštrukcie cez telefón, avšak reálny výsledok som videl až týždeň pred odovzdaním práce.“

Simonin zámer je jasný. Veľmi rada by sa dostala so svojou prácou aj do medzinárodného kola biologickej olympiády, teraz však primárne hľadá cesty, ako ukázať ostatným ľudom svoj malý živý kompost na zneškodnenie syntetických látok: „Veľa ľudí sa zaseklo len pri triedení odpadu, teraz to už však nestačí. Preto by larvy mohli pomôcť. To, čo vytriedime by vedeli aspoň z polovice premeniť na biomasu,“ tvrdí Simona. Taktiež hovorí, že larvy nevylučujú žiaden špecifický zápach a zároveň ich chov nie je náročný, a preto ich môže mať doma ktokoľvek, hoc aj v paneláku na parapete, podobne ako Simona.

Jej cieľ sa už však pomaly, no isto napĺňa. Referentka pracujúca na technických službách v Púchove, Veronika Hantáková, sa pre výskum mladej žiačky veľmi nadchla. „Dohodli sme sa, že nakúpime približne 50 litrov lariev Tenebrio molitor. Tie by konzumovali na zbernom dvore kuchynský odpad, do ktorého by sa primiešalo aj určité množstvo plastu. Realizácia nápadu sa však kvôli pandémii nateraz pozastavila, no verím, že po uvoľnení opatrení sa opäť spojíme,“ teší sa Simona. Svoj projekt stále zveľaďuje aj po odbornej stránke, a preto pokračuje aj vo výskume rozkladu rúšok a respirátorov.

Záujem pomôcť životnému prostrediu je vidieť aj pri ďalších súťažiacich biologickej olympiády, ktorú zastrešuje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže. Na popredných priečkach sa vyníma približne polovica ďalších iných projektov, ktoré rozoberajú environmentálne problémy.

Kategória A

Kategória B

Kategória C

Autor: Mária Jánošíková