Polárna žiara, tanec vo fyzike, analýza kvality ovzdušia, strelnica, či ako využiť staré cédečka v praktickej výuke fyziky – aj tieto nevídané prvky vo výuke si tento rok vo februári predstavili učitelia na Vanovičových dňoch, každoročnom stretnutí fyzikárov. Atmosféra podujatia sa typicky aj tentokrát niesla na vlne zvedavosti, priateľských stretnutí a potešenia z nových poznatkov.
Tradícia sa nezaprie – už vyše 50 rokov sa učitelia fyziky každoročne schádzajú na Vanovičových dňoch, kde si navzájom ukazujú, čo realizujú vo svojej výuke. Pedagógovia prichádzajú s originálnymi nápadmi, ktoré mnoho ich kolegov v učení ešte nevyskúšalo. Počas troch dní má každý účastník v programe vyhradený približne pätnásťminútový blok, v ktorom ostatným predstaví jedinečnú aktivitu či spôsob, ako robí fyziku pre svojich žiakov prístupnú. Okrem takýchto prezentácií si podaktorí prichystajú rozprávanie aj o aktuálnom dianí na svojich školách.
Za touto iniciatívou stojí už roky učiteľ fyziky, Jozef Beňuška, z martinského bilingválneho Gymnázia Viliama Paulinyho-Tótha. Stretnutia uskutočňoval v augustových dňoch na rôznych školách po Slovensku, ale už druhým rokom sa učitelia stretli aj vo februári v Liptovskom Jáne: „Februárové podujatia sú moja srdcovka, chceme sa vidieť aj viackrát. To, že každý musí mať svoj príspevok, som zaviedol len vlani v Liptovskom Jáne, a tak bol tento ročník pohodovejší a nikto nebol v strese,“ približuje Beňuška.
František Kundracik z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského (FMFI UK) je pravidelným účastníkom Vanovičových dní. Tento rok svojim kolegom prišiel porozprávať o tom, ako dostať tému polárnej žiary na vyučovanie aj s demonštračným zariadením: „Bolo to veľmi pekné, na prístroji vedel namodelovať polárnu žiaru,“ konštatuje Beňuška, „takéto pomôcky sa veľmi málo na vyučovaní vidia, ja som ju zažil len raz za život a 90 % kolegov, s ktorými som sa rozprával, tak nikdy.“
Martinské Gymnázium Viliama Paulinyho-Tótha vyniká vlastným environmentálne ladeným predmetom energia, ktorý už pätnásť rokov cibrí jeho vyučujúca Jana Beňušková. Na Vanovičove dni prišla odprezentovať, ako na ňom vyučuje tému analýzy kvality ovzdušia. Názov predmetu zvolila podľa neustálych premien rôznych foriem energie, ktoré zabezpečujú fungovanie na planéte: „V súčasnej dobe naše životné prostredie vykazuje množstvo závažných problémov. Predmet poskytuje vynikajúce podmienky na rozvoj kritického myslenia, spájanie súvislostí a hľadanie udržateľných riešení,“ vyzdvihuje Beňušková, „nadväzuje na poznatky z predošlých predmetov a predstavuje systematické vzdelávanie na rozdiel od environmentálnych aktivít na školách, ktoré sa robia príležitostne. Environmentálne zameraný predmet by mal mať v súčasnosti miesto na každej strednej škole v skladbe povinných predmetov.“
Veľký záujem v účastníkoch vzbudila aj prezentácia od Kláry Velmovskej z FMFI UK – Cez tanec k fyzike. Predstavila v nej nápad svojej študentky Kataríny Jirku, ktorá vo svojej diplomovej práci vymyslela, ako využiť kameru na vyučovaní snímaním pohybu tanečníka a následne jeho vykreslením v programe pomocou grafov. V prezentácii uvádza, že táto aktivita je vhodná aj na hodiny fyziky tanečných konzervatórií.
Ako funguje snímacia kamera? Približuje organizátor podujatia…
Jedna možnosť, ako kameru využiť, je zobrať si videá a ukázať, že v pohybe funguje krásna matematika – pri skokoch baletky hore-dole sa zaznamenáva sínusoida. Následne si zosnímame svoj pohyb my a graf nám ukáže anomálie. Vďaka tomu si vieme porovnať, kde sme spravili chybu a kde sme sa mali pohybovať inak. Dajú sa teda na základe toho aj skvalitňovať naše pohyby. Podobne tak je možné natočiť pohyb, napríklad bicyklu či auta, a z videa sa analyzuje.
Ako hovorí pani učiteľka Silvia Rosenbergerová z Gymnázia Janka Jesenského z Bánoviec nad Bebravou, dnešné deti potrebujú motiváciu a veľa podnetov. Práve preto sa rozhodla, že tému programovania im ukáže v praxi, k čomu používa malé hardwarové zariadenie micro:bit. Sama tvrdí, že vďaka tomu získala priazeň aj tých žiakov, ktorí si ťažko vytvárajú vzťah k prírodovedným predmetom: „To, že vidia prepojenie medzi teóriou a praxou programovania – činnosť samotného mikrobitu, im pomáha pochopiť súvislosti medzi jednotlivými vednými disciplínami. Na takéto hodiny sa tešia a s radosťou sa zapájajú do práce.“
Praktická výuka fyziky môže byť realizovaná aj na strelnici. Práve tu sa rozhodla pani učiteľka Jana Martinkovičová z Gymnázia Jána Hollého v Trnave opakovať učivo s maturitným ročníkom. Toto miesto taktiež dobre poslúži prvému ročníku stredných škôl na overenie Zákona zachovania energie a hybnosti: „žiaci sledujú kinetickú energiu strely, ktorú vedia vypočítať a následne prácu pri zarytí strely do terča, rovnako spätnú rýchlosť zbrane, ktorú keď pevne nedržia, môže ublížiť,“ vysvetľuje.
Zmyslom Vanovičových dní je priniesť nové spôsoby výuky do ďalších škôl. Samotní organizátor podujatia, Beňuška, sa už viackrát nechal svojimi kolegami inšpirovať: „S deťmi som už na fyzike využil vodné víry a skúšam to rozšíriť ešte viac,“ hovorí a uvádza ďalší príklad, „vlani mala kolegyňa príspevok, že aj keď s deťmi učivo opakuje, o dva týždne si ho málo pamätajú. Padli nejaké rady, ako sa treba k tomu každú hodinu vracať aspoň na pár minút a tento rok povedala, že to zafungovalo a cíti, že je to trošku o inom ako predtým.“
Konceptom Vanovičových dní sa inšpirovali aj Beňuškove kolegyne z bilingválneho gymnázia v Martine, ktoré vyučujú matematiku. Snaha zorganizovať obdobné podujatie aj pre učiteľov iného predmetu však úspech nezožala: „Matematikárky dostali aj podporu našej pani riaditeľky, tak to ohlásili kolegom zo žilinského regiónu, ale zareagovali možno len traja až piati a to zmysel nemá. Záujem stretávať sa má zatiaľ len komunita fyzikárov a do iných predmetov to ešte asi nepreniklo,“ uvažuje Beňuška, „tiež mi bolo smutno, že k nám neprišli nejakí mladší kolegovia, ale to už hovorím roky.“
To však nič nemení na tom, že na podujatí panuje dobrá nálada a vyslovené myšlienky z prezentácií rezonujú účastníkmi celú dobu: „oficiálne príspevky iste potešili, ale pekné sú aj tie ostatné aktivity. Každý večer mali ľudia záujem o bowling a zrovna pred tromi rokmi sme zažili odbornú prednášku, ako táto hra funguje fyzikálne, čiže teraz si to mali šancu vyskúšať. Aj keď to už bola neformálna zábava, večermi sa stále ťahali myšlienky z prednášok,“ teší sa Beňuška.
„Kdekoľvek prídem a niečo sa naučím, poteší ma to. Je to jednoznačne radosť z poznania niečoho nového a toto je posolstvo, ktoré by tam malo byť,“
Jozef Beňuška o Vanovičových dňoch.
Kompletný program tohtoročných Vanovičových dní
