Ako prilákať viac žiakov k štúdiu STEM odborov a prečo je to pre našu krajinu dôležité? Ako vieme pomôcť učiteľom identifikovať a rozvíjať mladé vedecké talenty? Týmto a ďalším dôležitým otázkam bola venovaná septembrová diskusia tieňových ministrov školstva s názvom Ako upraviť vzdelávací systém pre konkurencieschopné Slovensko?

Nadácia Dionýza Ilkoviča chcela aj takýmto spôsobom poskytnúť v predvolebnom období platformu pre diskusiu o dôležitých témach podpory talentov v prírodných vedách a systematického prístupu k prírodovednému vzdelávaniu.

V hľadisku diskusie, organizovanej v spolupráci so SME Konferencie, sedeli pozvaní zástupcovia z radov odborníkov na vzdelávanie, zamestnávateľov, akademickej obce a aj laureáti a laureátky CDI. Výsledky volieb sú v tejto chvíli známe, no výsledky diskusie sú relevantné aj v povolebnom období.

Zdroj: Juraj Sedlák (Seesame)

Prírodné vedy nevzbudzujú záujem 

Slovensko čelí výraznému poklesu v počte absolventov prírodovedných a technických odborov.  Zatiaľ čo Európska únia v posledných rokoch hlási nárast v tejto oblasti o 10 %, na Slovensku je situácia opačná, s poklesom o 40 %. Dáta portálu Profesia ukazujú, že absolventi STEM odborov sú na pracovnom trhu žiadaní, z vysokých škôl však vychádzajú najčastejšie ekonómovia a učitelia. V roku 2022 boli najviac chýbajúcimi povolaniami v EÚ inžinieri, zdravotníci a informatici, pričom ani jedno STEM povolanie nezaznamenalo nadbytok pracovníkov. STEM predmety však nie sú medzi slovenskými žiakmi populárne. Záujem o maturitu z matematiky, ktorá je základom pre mnohé technické a prírodovedné odbory, kontinuálne klesá. V roku 2023 z nej maturovalo len 11,3 % všetkých maturantov.

Práve talentovaní študenti sú tí, ktorí najčastejšie odchádzajú študovať do zahraničia, pričom viac ako polovica z nich má podľa dát z prieskumu To dá rozum v úmysle zostať študovať alebo pracovať v zahraničí. Vo výsledku teda Slovensko prichádza o perspektívne talenty, ktoré by mohli poháňať inovácie a technológie vpred, a zároveň si tento talent nevie dostatočne vychovať na vlastnej pôde. Investície do výskumu, vývoja a inovácií sú  pritom podľa OECD najefektívnejším spôsobom ako zvýšiť dlhodobú konkurencieschopnosť ekonomiky a kvalitu života na Slovensku. Čo by teda pomohlo priniesť viac žiakov k maturite z prírodovedných smerov, aby sme mohli talent vychovávať a podporovať aj doma?

Zdroj: Juraj Sedlák (Seesame)

Vzdelanie ako hodnota

Laureáti a laureátky Ceny Dionýza Ilkoviča sa zhodli, že by jednoznačne pomohlo celospoločenské docenenie prírodovedného vzdelávania. Medzi dôležité patria tiež popularizácia a zatraktívnenie pracovných možností, ktoré prírodovedné vzdelanie poskytuje (49 %), a podmienenie VŠ štúdia príslušného zamerania maturitou z daných predmetov (41 %). 

Na diskusii sa politickí experti na školstvo zhodli na potrebe podpory učiteľov, ktorí inšpirujú žiakov k záujmu o prírodovedné a technické predmety. Tieto odbory boli označené za náročnejšie, čo môže byť príčinou ich menšej popularity. Napriek tomu bola zdôraznená ich kľúčová úloha v edukácii už od základnej školy, napríklad prostredníctvom problémového alebo bádateľského učenia. Experti tiež poukázali na význam posilnenia hodnoty vzdelávania, ktoré obohacuje žiakov a pomáha im v budúcej kariére.

Zdroj: Juraj Sedlák (Seesame)

Povinná maturita – áno či nie?

Téma povinnej maturity z matematiky a prírodovedných predmetov podnietila živú diskusiu. Temer polovica oslovených laureátov CDI a aj politickí predstavitelia sa zhodli, že zavedenie normatívov pomocou nariadenia povinnej maturity z matematiky nie je najlepším spôsobom popularizácie prírodovedného vzdelávania. Dôležitá sú podľa nich prirodzená motivácia, prepojenie vzdelávania s praxou či rozvoj spolupráce medzi strednými a vysokými školami. 

Súčasná forma maturity nebola vnímaná ako vyhovujúca. Hostia sa však nezhodli v tom, ako by mala maturita z prírodovedných predmetov vyzerať, aby bola pre žiakov atraktívnejšia a motivujúcejšia aj pri výbere kariéry. Navrhované možnosti zahŕňali formu projektových zadaní alebo rozčlenenie do výkonnostných úrovní. Tie by určili všeobecnú a nadstavbovú úroveň pri matematike a prírodovedných predmetov pre tých, ktorí majú záujem o ich rozvoj na vyššej úrovni. Zhoda jednoznačne panovala v tom, že zmeny by mali prichádzať už od najnižších stupňov vzdelávania a mali by byť systematické a dlhodobé.

Zdroj: Juraj Sedlák (Seesame)

Podpora talentu stojí na jednotlivcoch

Prieskum medzi laureátmi CDI odhalil, že úspechy študentov v súťažiach sú často výsledkom individuálneho úsilia. Učitelia pracujúci s výnimočne talentovanými žiakmi, ktorí na medzinárodných súťažiach získavajú cenné medaily, poukazujú na nedostatok zdrojov a primeraného ocenenia ich práce pri príprave študentov na tieto súťaže. Pociťujú, že slovenský vzdelávací systém nedostatočne motivuje študentov a učiteľov k účasti na súťažiach. Nedostatok systematickej podpory zanecháva talentovaných študentov, ktorí excelujú na medzinárodných olympiádach z matematiky, chémie, biológie či fyziky, často na okraji záujmu štátu.

Diskusie medzi pozvanými hosťami odhalili potrebu koncepčnej politiky financovania mimoškolskej činnosti a prepojenia talentov so súťažami a biznis sférou ako kľúčové pre budúce smerovanie reformy školského systému. Navrhované bolo aj vytvorenie súhrnného portálu pre olympiády a mimoškolskú činnosť, ktorý by centralizovane poskytoval potrebné informácie a pomáhal popularizovať význam týchto súťaží medzi žiakmi a učiteľmi.

Ďalším bodom zhody bol návrh na zlepšenie systému odmeňovania učiteľov, ktorý by zahŕňal nielen základnú mzdu, ale aj variabilnú zložku umožňujúcu riaditeľom škôl odmeňovať učiteľov za ich prínos k rozvoju a podpore talentov. Zdôraznená bola potreba férového systému výberu riaditeľov škôl, ktorý by zabezpečil, že tieto kľúčové pozície budú obsadené schopnými manažérmi motivovanými k vedeniu škôl smerom k podpore excelentnosti.

STEM talent si zaslúži systémovú podporu

Výsledky spoločnej diskusie poukazujú na to, že aj keď v súčasnosti je systematická podpora prírodovedného talentu na Slovensku nedostatočná, jej dôležitosť je vnímaná tak v odbornej, ako aj politickej rovine. Zhodli sa na dôležitosti systémového prístupu k odmeňovaniu učiteľov, ako aj podpory a motivácií talentovaných žiakov a žiačok, s ktorými títo učitelia pracujú. Sú to práve zverenci a zverenkyne výnimočných učiteľov, ktorí majú potenciál byť lídrami inovácií a technického pokroku v našej krajine. Nadácia Dionýza Ilkoviča pokračuje so svojimi aktivitami a aj v roku 2024 podporí výnimočných učiteľov a ich žiakov. Takisto sa však bude naďalej snažiť byť platformou pre diskusiu o podpore STEM talentu ako základu pre budovanie modernej, inovatívnej a udržateľnej spoločnosti.