
Aj tento rok priniesli učitelia fyziky na svoju každoročnú stretávku – Vanovičove dni – množstvo inšpiratívnych výukových metód pre svojich kolegov. Navzájom sa obohatili o to, ako vysvetliť stredoškolákom kvantové počítače, ako prepojiť vedomosti z biológie, chémie a fyziky jedným pokusom, ako spestriť hodiny štipkou umenia či ako priviesť žiakov ku konštruovaniu skutočných elektrovozidiel. Zaznela aj spätná väzba k pokusom predstaveným v minulosti, ktorými sa jedna z učiteliek inšpirovala a využila ich vo svojich hodinách.
Vanovičove dni sú podujatím pre učiteľov fyziky, ktoré im prináša nový pohľad na didaktické aj odborné poznatky. Každý učiteľ tu vystúpi s prezentáciou, v ktorej predstaví svoje vlastné výukové metódy. Stretávku každoročne organizuje Jozef Beňuška z Gymnázia Viliama Paulinyho-Tótha v Martine, kde pôsobí v Centre popularizácie fyziky a vyučuje fyziku. Podujatie pripadlo tento rok na začiatok marca. „Všetky príspevky boli veľmi pekné. Napríklad František Kundracik (z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, pozn. red.) porozprával o fermentácii, kde spojil fyziku s chémiou aj biológiou. Väčšina príspevkov by sa dala okamžite použiť na hodinách – len, samozrejme, musíme mať na to čas. Zo šesťdesiatich šiestich vyučovacích hodín fyziky nám zväčša chýba až šestnásť, napríklad kvôli rôznym školským podujatiam,“ konštatuje Beňuška.
Vanovičove dni sme navštívili aj my a v článku prinášame náhľad do štyroch prezentácií učiteľov, ktorí ukázali svoje originálne prístupy k výuke fyziky.
Ako zaujať levitáciou?
Martin Horák je zástancom motivovania žiakov k fyzike pomocou experimentov a vizuálnych ukážok vyučovaných javov. Preto sa rozhodol, že hodinu o elektromagnetizme spestrí deviatakom na Základnej škole Černyševského 8 v Bratislave nevšedným zariadením – levitronom.
Ťaháky pre efektívnu výuku
Ruku na srdce – kto si nikdy neurobil ťahák? Touto otázkou sa neraz zaoberal Martin Bačiak z Gymnázia Jozefa Lettricha v Martine, ktorý verí, že ich používanie s jasne stanovenými pravidlami môže stredoškolákom priniesť väčšiu psychickú pohodu. „Spravil som anonymný prieskum medzi žiakmi s otázkou Pripravili ste si aspoň raz v živote ťahák? Kladne odpovedalo osemdesiat sedem percent. Začal som sa touto témou viac zaoberať a dokonca som sa rozhodol ťaháky vo svojej výuke povoliť,“ vysvetľuje Bačiak a dodáva: „Má to však svoje pravidlá – počas písomky majú žiaci ťahák väčšinu času odložený. Použiť ho môžu len na môj pokyn, približne v druhej tretine testu na jednu minútu. Ťaháky musia byť vlastnoručne napísané a akonáhle nájdem dva identické, nepovolím ich. Doteraz som sa nestretol s tým, že by ma chceli oklamať. Často sú to malé umelecké diela – veď sa pozrite,“ hovorí s úsmevom a rozdáva kópie ťahákov do publika.
Používanie ťahákov má podľa Bačiaka okrem zníženia stresu aj ďalšie výhody: „Žiak si vypracuje zhrnujúci materiál ku kapitole. Keď na konci roka opakujeme, nemusí si čítať celý zošit – stačí, ak si prejde svoje ťaháky. Tie potom môže budúci maturant z fyziky využiť aj na seminári, kde na ne nadväzujeme ďalšou nadstavbou.“

Keď svetlo mešká
Každoročná účastníčka Vanovičových dní, Klára Velmovská z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, si aj tento rok pripravila zaujímavý pokus do fyziky – demonštráciu toho, že aj jednoduchý elektrický obvod môže byť zložitý a nesprávať sa tak, ako by sme na prvý pohľad očakávali. V minulom ročníku predstavila demonštráciu tvorby kráterov a pred dvomi rokmi experiment s vykresľovaním grafov pohybu v čase pomocou snímania tanečníka.
Pomôcka do výuky či antistresová hračka?
Organizátor podujatia Jozef Beňuška predstavil učiteľom jednoduchý fyzikálny pokus – výrobu fľašky s korálkami a dvomi kvapalnými fázami. Učitelia si priamo vo fľaši pripravili silný soľný roztok, do ktorého prisypali korálky. Zvyšný objem fľaše doplnili izopropylalkoholom. Korálky sa následne začali vznášať v rôznych výškach, čo spôsobila rozdielna hustota izopropylalkoholu a soľného roztoku. „Fľašku pretrepeme a po chvíľke sa korálky vrátia do pôvodného stavu. Táto ukážka prepája poznatky fyziky s chémiou,“ vysvetľuje Beňuška.

Okrem predstavovania nových nápadov učitelia hovorili aj o tom, ako námety svojich kolegov pretavili do vlastnej výuky: „Veľmi pekne by som chcela poďakovať Ľubke Valovičovej, ktorá nám zapožičala termokamery. O tejto možnosti som sa dozvedela na minuloročných Vanovičových dňoch. Mali sme z nich všetci veľkú radosť – aj deti sa tešili. O výuke sme uverejnili aj článok v regionálnych novinách, kde som opísala, čo sme s termokamerami na hodinách robili a kde sa dajú požičať. Určite to odporúčam vyskúšať aj ostatným,“ uzatvára svoju prezentáciu Silvia Rosenbergová z Gymnázia Janka Jesenského v Bánovciach nad Bebravou.
Na Vanovičove dni zavítal prvýkrát aj vysokoškolák Ivo Bednář z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, ktorého koncept podujatia veľmi zaujal: „Pôsobí to tu na mňa veľmi príjemne. Bol som aj na Šoltésových dňoch (odborná konferencia pre učiteľov fyziky, pozn. red.), ale tým, že Vanovičove dni sú dlhšie a všetci sme ubytovaní spolu na jednom mieste, má to po sociálnej stránke väčší efekt. Dozvedel som sa tu veľa nového a už sa teším, až tieto poznatky využijem vo svojej praxi.“


