Ivana Mikušová: Biomimikry prináša inovácie a obnovuje spätosť s prírodou, v 20. storočí sme na to zabudli

Medzinárodný vzdelávací projekt BioLearn zamieril aj na Slovensko. Žiakov základných a stredných škôl vedie k všímavosti v prírode a k rozmýšľaniu nad stratégiami organizmov, ktoré môže ľudstvo využiť na riešenie svojich problémov. Tento princíp uvažovania sa nazýva biomimikry a inovácie tvorí vždy odpovedaním na otázku, ako by to urobila príroda.

Ivana Mikušová, riaditeľka Základnej školy v Slatine nad Bebravou, sa ako jedna z prvých so svojou školou zapojila do medzinárodného projektu BioLearning For Future (BioLearn), ktorý je na Slovensku zastrešovaný Centrom environmentálnych aktivít v Trenčíne (CEA). Sú do neho zapojené ďalšie štyri krajiny: Holandsko, Veľká Británia, Maďarsko a Česko. Projekt prináša možnosť prepájať vedomosti z prírodovedných predmetov o správaní sa organizmov a ich špecifikách so svetom technológií pre tvorbu inovatívnych riešení v akomkoľvek odvetí – napríklad v stavebníctve, priemysle či lekárstve. Ovládať tento spôsob uvažovania však vôbec nie je jednoduché a s tým, ako viesť žiakov k skutočnému poznaniu prírody a kreativite, má svoje skúsenosti Ivana Mikušová.

V tomto rozhovore sa dočítate:

Okrem toho, že ste riaditeľkou základnej školy, tak učíte aj fyziku a chémiu na druhom stupni. Ako vnímate vyučovanie prírodných vied na Slovensku?

Myslím si, že v poslednej dobe je veľmi veľká škála rôznych didaktických materiálov, hmotných aj elektronických, takže niekedy je skoro až na príťaž si vybrať z toho množstva vhodný nástroj. Na druhej strane je skvelé, že rôznym skupinám žiakov môžeme vybrať pre nich potrebné veci alebo keď nepochopia princíp deja jedným spôsobom, môžeme nájsť prijateľnejší. Čo ale vnímam ako negatívum, je nízka časová dotácia, aj keď sú prírodné vedy základom života. Predmety sa zároveň učia separovane a žiaci si nevedia vedomosti navzájom prepájať. Chýba mi teda komplexnejší prístup, ale toto vedia perfektne nahradiť rôzne projekty, ktoré na Slovensku realizujú, napríklad Živica, CEA či Daphne inštitút. Všetky sú zamerané na bádateľské vzdelávanie, konštruktivistický prístup a učenie vonku, čo je pre deti skvelé. U nich je možnosť prepájať predmety nielen prírodovedné, ale aj humanitné, trebárs aj dejepis či občiansku náuku.

Jedným z takýchto projektov je aj BioLearn, do ktorého ste sa zapojili ako pilotná škola. Prečo považujete prístup biomimikry vo vyučovaní za inovatívny?

Hlavne v spôsobe zmýšľania a pristupovania k veciam, kedy hľadám riešenie tak, aby som neškodila okoliu a aby bolo dobré nielen pre mňa, ale aj pre prostredie, v ktorom žijem. Ďalej vidím zmysel v zameriavaní sa na detaily, lebo bežný spôsob výuky je veľmi povrchný. Tiež podporuje kreativitu a fantáziu detí tvorbou inovácií. Tak sa zamýšľam a neviem, či by naši starí a prastarí rodičia povedali, že je to inovatívne. Asi sme znova vymysleli koleso, pretože všetko to sú veci, ktorými sa riadili a volali to zdravý sedliacky rozum (úsmev).

Pozrime sa na biomimikry vo svete, ako toto vzdelávanie prebieha v Holandsku či v USA?

My sme boli prizvaní, keďže sme sa zapojili do projektu medzi prvými, na študijnú cestu do Holandska v marci 2023. Túto krajinu považujem za jednu z najotvorenejších nielen vo vyučovaní, ale v mnohých oblastiach života. So Spojenými štátmi skúsenosť nemám, ale myslím, že mnohé krajiny pochopili, že rýchle riešenia nie sú dobré. Síce nám hneď vyriešia problém, ale majú množstvo negatívnych následkov a musíme sa k ich vyriešeniu skôr či neskôr vrátiť. S biomimikry je síce tvorba inovácií dlhšia, je potrebné preštudovať veľa materiálov, preskúmať množstvo organizmov, hľadať najvhodnejšiu stratégiu a následne overiť, či by sa dala využiť pre riešenie, ale ich efekt je udržateľnejší.

Mali ste možnosť sa stretnúť v Holandsku na študijnom výjazde s ich spôsobmi výuky biomimikry?

Stretli sme učiteľov a lektorov, ktorí zastrešujú tento projekt vo všetkých zapojených krajinách. Najväčším benefitom však pre mňa bolo zažiť praktické aktivity inšpirované biomimikry, ktorými nás sprevádzali pracovníci národného parku Kennemerduinen a botanickej záhrady v Amsterdame. Tu sme sa naučili, ako sa dá implementovať princíp biomimikry do vyučovania a aký má dopad inšpirácia prírodou v praxi a v tvorbe inovácií.Navštívili sme tiež školu, ktorá biomimikry priamo vyučuje a vedecko-technického múzeum, kde sme videli využitie tohto princípu v praxi v interiérovom a exteriérovom dizajne. To považujem za dôležité pre žiakov, keďže najlepšie sa im učí s vidinou, že získané poznatky dokážu využiť.

Ako funguje biomimikry vo vzdelávaní v našej krajine?

Na Slovensku ho zastrešuje a garantuje Centrum environmentálnych aktivít Trenčín, ktoré zapojeným školám poskytuje skvelú odbornú metodickú podporu a pravidelnú komunikáciu pri plánovaní aktivít. Dostali sme zaškolenie vo forme workshopov, študijnú cestu do Holandska a neskôr materiály vo forme pracovných listov a odkazov na stránky s videami. Materiály sú perfektne spracované, nemenili sme ich, maximálne sme si uspôsobili použité množstvo podľa toho, koľko sme na to mali vyučovacích hodín, poprípade sme to robili na krúžku. Sú tvarovateľné, praktické a naozaj nevyžadujú od učiteľa veľa prípravy, stačí si ich pozrieť a naplánovať si, v akom ročníku a v akej téme sa dajú využiť. My sme ich už skúšali a dávali sme CEA spätnú väzbu, do ktorých predmetov sa nám hodili. Ako pilotná škola sme získali kufrík pomôcok, ale inak stačia Petriho misky, pinzety a lupy, nie je potrebné dokupovať drahé veci, aby mohla škola biomimikry zavádzať. Všeobecne má projekt tri kroky, ktorými sa riadi.

Metodické kroky zavádzania biomimikry do vzdelávania podľa BioLearn: ako k nim pristupuje Ivana Mikušová?
1. Naučiť sa správne pozorovať a byť vnímavý: spôsob, ktorým môžeme implementovať biomimikry najmä na prvom stupni ZŠ, kde sú deti veľmi hravé a všímavé.
2. Naučiť sa všímať si rôzne stratégie živých organizmov a hľadať paralely s ľudským svetom: toto by som zaradila druhý stupeň ZŠ, kde sú vyššie kognitívne funkcie už viac rozvinuté.
3. Vytvárať inovácie inšpirované prírodou na základe pozorovania, skúmania a pochopenia: vieme realizovať na druhom stupni ZŠ a na strednej škole.

Ako konkrétne ste zavádzali biomimikry na škole Vy?

V prvom rade bolo dôležité si nájsť vhodných spolupracovníkov – na prvom stupni mám skvelú kolegyňu, ktorá je koordinátorkou environmentálnej výchovy a tá sa stará o to, aby to bolo zavádzané v týchto ročníkoch. Prvý rok sa zatiaľ oboznamujeme s aktivitami, hľadáme prieniky s výukou predmetov a nemáme to ešte rozdelené do ročníkov, to je v pláne do budúcnosti. Využívame aj učiteľku výtvarnej výchovy, s ktorou si vieme dohodnúť rôzne aktivity. V rámci fyziky a chémie si biomimikry vsúvam tam, kde mi pasujú. Napríklad v siedmom ročníku, kde sa učíme o teple, je veľa pracovných listov, kde môžu žiaci pozorovať, ako sa živočíchy vyrovnávajú s rôznymi zmenami teploty, alebo ako sa chránia pred zimou.

Ako tieto aktivity prijali učitelia?

Spočiatku boli opatrní a priznám sa, že ani ja som nevedela, akým spôsobom biomimikry správne uchopiť a prv som tomuto prístupu musela sama porozumieť. Tým, že máme stabilizovaný kolektív a témy životného prostredia sú medzi nami vždycky vítané, tak nebol problém niekoho osloviť. Zapojila som ich pri prvom Dni biomimikry do prípravnej fázy, kde hlavne pomáhala naša výtvarníčka. Ďalšie kolegynky boli pri realizácii jednotlivých aktivít – postupne sa s nimi oboznámili a porozprávali sa o tom, aký majú zmysel, ako to robiť a s kým. Keďže sme mali s prvým Dňom biomimikry dobrú skúsenosť, tak do druhého už nebol problém, aby sa zapojili.

Dni biomimikry sú jednou z nosných aktivít tohto projektu, ktoré zapojené školy realizujú. Ako prebiehali u vás?

My sme si Deň biomimikry zvolili jedenkrát v lete v priestoroch našej školy a druhý na jeseň v Národnej ZOO Bojnice. Približne mesiac trvala ich príprava a podporné akcie, ktoré sme považovali za potrebné spraviť pred samotnými dňami, keďže to boli novinky. Mali sme pripravené nástenky a edukačné panely, ktoré oboznamovali s biomimikry a rôznymi stratégiami živočíchov. Mesiac prebiehala výtvarná súťaž v spolupráci s učiteľkou výtvarnej výchovy. Prvý stupeň vytváral obrázok jedného živočícha či rastliny, ktorým by chceli byť a tak znázornili, čím je výnimočný. Druhý stupeň sme potlačili už trošku k inováciám, kde si vybrali jedného živočícha a vytvorili náčrt inovácie inšpirovanej práve ním. Výtvarné práce boli vystavené na chodbe a počas Dňa biomimikry boli vyhodnotené.

Samotný deň sme rozdelili pre mladších a starších žiakov. Prvý stupeň sa zameral najmä na bádanie hravou formou, aby sa deti s princípom biomimikry zoznámili – mali sme aktivitu o psovi a prednášku o netopierovi s odborníčkou z Univerzity Komenského v Bratislave, ktorého priniesla ukázať a vyvrátila deťom mýtus, ako im môže ublížiť alebo sa zamotať do vlasov. Osvedčilo sa nám použiť odborníkov poukazujúcich na špecifiká, na ktoré počas klasického vyučovania nie je čas. Zároveň sme zistili, že priamy kontakt s prírodou je pre deti najviac motivujúci a má najväčší dopad.

Starším prednášala pani docentka Tončíková z Technickej univerzity vo Zvolene, ktorá sa venuje biofilnému dizajnu interiérov, teda tvorbe príjemného prostredia štýlom, ako by to urobila príroda. Po prednáške s ňou mohli besedovať a uvažovať, v akom prostredí sa cítia dobre. Niektorí si vypracovali vlastný návrh biofilného dizajnu, ktorý odprezentovali pani docentke. Žiaci si mohli uvedomiť, že biomimikry inovátori sú na trhu práce žiadaní a že tento prístup je vhodný pre profesijný rozvoj.

Prvý Deň biomimikry bol teda názorným oboznámením sa a počas ďalšieho dňa mohli žiaci už vymýšľať aj vlastné inovácie?

Áno, na druhý biomimikry deň sme kvôli kapacite autobusu, a aj finančnému limitu, vybrali žiakov štvrtého, piateho a šiesteho ročníka. Deti sú v tomto veku ešte veľmi tvárne, vnímavé a dostatočne hravé na to, aby ich to bavilo. Tu sme veľmi úzko spolupracovali s CEA aj s Národnou ZOO Bojnice, keďže sme potrebovali ako nováčik špecifické aktivity, aby sme to stihli a aby to bolo napasované na zvieratá, ktoré môžu pozorovať. Pri stanovišti so slonom mali deti pripravený pracovný list s úlohou a počas odborného výkladu sa dozvedeli o výnimočných biologických stratégiách slona. Poznámky neskôr využili pri tvorbe návrhov inovácií. Pri zebrách bol vytvorený kvíz, vďaka ktorému sa opäť dozvedeli zaujímavosti, napríklad ako im pomáha pruhovaný vzor. Bolo to smerované tak, aby si deti všímali, čo je špecifické pre daného živočícha. Následne sa v konferenčnej miestnosti uskutočnila tvorba biovácií podľa pokynov a metodiky, ktorú vypracovalo CEA, čím sme overili, že funguje skvele a dá sa univerzálne využiť. Deti si najprv vybrali živočícha, ktorý ich najviac inšpiroval, potom si zhrnuli jeho špecifiká, stratégie a čím sa odlišuje od ostatných. V poslednej fáze vytvárali inovácie.

Aké inovácie žiaci vymysleli? Popisuje Mikušová ďalej:
Pozorovaním slona vymysleli topánky pre špiónov, keďže slon našľapuje potichu vďaka vankúšikom na chodidlách. Podľa sloních uší vymysleli na letné bicyklovanie chladiacu čelenku s ušami, ktoré sa budú kývať vo vetre a tvoriť prievan. Na základe zebry vytvorili stan proti muchám a komárom, keďže vďaka pruhom nevnímajú tieto tvory telo zebry ohraničene a nevedia si na ňu sadnúť.

Ako dlho to trvalo žiakom vymyslieť? Nebolo to pre nich náročné?

Veľmi krátko, mali na to 20 minút. Samozrejme, od Richarda a Klaudie Medailových z CEA dostali vedenie, a išli sme postupne po krokoch, ale aj napriek časovej limitácii to skvele zvládli. Je to aktivita vhodná na skupinovú prácu, každé dieťa mohlo vyniknúť – jedno vedelo kresliť, druhé malo lepšiu pamäť a tretie malo lepšie logické myslenie či fantáziu. Museli si vedieť rozvrhnúť čas, dohodnúť sa, vypočuť druhého a argumentovať. Dovolím si tvrdiť, že im to šlo omnoho lepšie než starším alebo nám samým. Deti v tomto veku nemajú obavy nechať uletieť fantáziu a kreativitu.

Deň biomimikry vás čaká aj tento rok v máji, čo naň plánujete prichystať?

Chceme využiť skúsenosti z prvého a druhého dňa, takže určite budeme robiť podporné aktivity – prichystáme nástenky a možno aj hru na chodbe, kde žiaci dostanú indície a budú niečo skúmať. Chceme znova zapojiť odborníkov a priamy kontakt so zvieratami, takže príde organizácia Arakovo s približne desiatimi rôznymi exotickými vtákmi a deti si ich budú môcť pohladiť, nakŕmiť, pozorovať ich správanie, spôsob letu a pohyb. Takisto od odborníka zistia, ako získavajú potravu. Tiež k nám prídu chovatelia so sokolmi, miestnymi vtákmi, a porozprávajú o ich chove a učení, čím sú výnimočné a aké taktiky používajú pri love. Určite znova zapojíme pani učiteľku výtvarnej výchovy a pripravíme úlohy pre rôzne ročníky, ktoré budú súvisieť s prezentovanými živočíchmi. Od štvrtého ročníka podnietime aj tvorbu inovácií inšpirovaných vtáctvom podľa metodiky vypracovanej CEA, ktorú sme overili v ZOO.

V súčasnosti je do vzdelávania biomimikry na Slovensku zapojených asi 10 škôl, prečo si myslíte, že by sa ich malo zapojiť ešte viac?

Je to skvelá príležitosť na lepšiu motiváciu žiakov, ktorých je v dnešnej dobe veľmi náročné angažovať. Zároveň, je to niečo iné ako klasické vyučovanie, keďže je tu gro poznávania na žiakoch, aktivita prechádza na nich a učiteľ môže byť akusticky neprítomný, ako sa hovorí v Hejného metóde. Zároveň biomimikry podnecuje žiakov ku kreativite, sebarealizácii a rozvoju mäkkých zručností. Tento prístup pomáha napredovať aj učiteľom, ktorí sa majú možnosť posunúť a skúsiť niečo nové. Ak sa bude formovať takáto spoločnosť, tvorba inovácií bude udržateľná a myslieť sa bude nielen na ľudské potreby, ale aj na ekosystém, v ktorom fungujeme.

Ak vás projekt BioLearning For Future zaujal, v nasledujúcich odkazoch sa dozviete:

Čo povedali o vzdelávaní biomimikry deti?

„Termity vytvárajú rôzne vetracie tunely, a tak sa človek inšpiroval k vytváraniu týchto tunelov aj v budovách.“

„Dozvedel som sa, že v prírode je kúzlo.“