Začínal mapovaním bunkrov, cez Discover Akadémiu sa dostal ku konštruovaniu rakiet a dnes vyvíja vzdelávací raketový kit, ktorý sa používa už na viac ako sto školách na Slovensku a v Česku. Absolvent Strednej priemyselnej školy informačných technológií v Kysuckom Novom Meste predstavil svoj projekt METHER na viacerých slovenských súťažiach a v októbri s ním reprezentuje Slovensko na medzinárodnej výstave MILSET Expo-Sciences Europe v Taliansku, kam postúpil z celoslovenského kola Festivalu vedy a techniky AMAVET.
Pôvodne bol tvoj projekt hlavne o konštruovaní rakety. Prečo si sa mu rozhodol dať aj vzdelávací rozmer?
Pri prihlasovaní na Festival vedy a techniky AMAVET som si uvedomil, že projekty, ktoré postupujú na medzinárodné súťaže, majú potenciál niečo zmeniť alebo niekomu pomôcť. Pri mojej rakete som tento potenciál nevedel nájsť. Moja sestra Ľudka preto prišla s nápadom vytvoriť edukačný kit, vďaka ktorému by si školy mohli postaviť a bezpečne odpáliť vlastnú raketu. Na súťaž som pripravil prvý prototyp a pozval som tam aj môjho mentora Lukáša Máleka. Keď ho uvidel, povedal, že podobný nápad nosí v hlave už dlhšie. Odvtedy sme vzdelávací kit začali vyvíjať spolu.
Čo všetko vzdelávacia pomôcka obsahuje?
Nie je to len samotná raketa. Vytvorili sme deväť edukačných videí, ktoré vysvetľujú jej fungovanie, stavbu a bezpečný odpal. Súčasťou sú aj metodické listy pre učiteľov a pracovné listy pre študentov. Pripravili sme tiež simulátor, v ktorom môžu žiaci meniť vlastnosti rakety, napríklad jej hmotnosť, ťažisko či parametre aktívnej stabilizácie, a sledovať, ako tieto zmeny ovplyvnia let. K dispozícii je aj 3D simulátor zobrazujúci správanie rakety v priestore. Odpal sa spúšťa pomocou webovej aplikácie, do ktorej sa pripája pomocou Wi-Fi siete rakety, takže sa dá ovládať cez akékoľvek zariadenie. Počas letu raketa zbiera údaje, ktoré sa následne dajú analyzovať pomocou webovej aplikácie. Jedinou vecou, ktorú si školy musia dokúpiť samostatne mimo kitu, sú motory. Tie sa považujú za pyrotechniku a na ich predaj nemám oprávnenie.
Na aké predmety sa tento kit hodí?
Najmä na fyziku a techniku, no využiteľný je aj v informatike a matematike. METHER je navrhnutý pre rôzne vekové kategórie. V škôlkach a na prvom stupni ide skôr o ukážku rakety a jej odpal, zatiaľ čo na druhom stupni a stredných školách ponúka širšie možnosti využitia. Práve preto pripravujem pokročilejšiu verziu kitu, v ktorej si budú môcť študenti sami napájkovať letový počítač, doprogramovať jednotlivé funkcie a postaviť celú raketu samostatne. Toho, čo sa na rakete dá naučiť, je naozaj veľa – napríklad fungovanie ťažiska, elektroniky, princíp akcie a reakcie, ale aj programovanie, analýza dát či základy 3D tlače.
Ako funguje Matúšova raketa?
Ešte než sa dostal dnešný model do škôl, predchádzal mu intenzívny vývoj: „Na medzinárodnú výstavu do Talianska idem snáď s úplne odlišným modelom, než s ktorým som bol na Festivale vedy a techniky,“ konštatuje Matúš o technologickom pokroku. Prvá raketa mala krídelka, padák a jeden motor, pričom jej jedinou úlohou bolo vyletieť a pristáť. Neskôr k nej pribudol zber dát a aktívna stabilizácia: „Raketa má naprogramovaný letový počítač a TVC systém, ktorý ju počas letu stabilizuje voči okolitým vplyvom pomocou náklonov motora,“ vysvetľuje.
Nakoľko sa tvoj zmenšený model podobá reálnym raketám, ktoré lietajú do vesmíru?
Raketu som zostrojoval tak, aby mala systémovo čo najviac podobností s tými ozajstnými. Má letový počítač so systémom aktívnej stabilizácie, disponuje telemetriou a senzormi, ktoré zbierajú údaje a tie sú odosielané bezdrôtovo používateľovi. Najväčšie rozdiely sú pri pohone, keďže pri mojej rakete neviem ovládať silu motora, a tak nedokážem dosiahnuť plynulé pristátie ako napríklad raketa SpaceX.
Prečo máš komplikácie s doletom?
Je rozdiel pristáť s raketou hocikde a pristáť na konkrétnom mieste – to je výrazne náročnejšie. Videl som projekt, kde chalani postavili asi polkilovú raketu, teda s približne rovnakou hmotnosťou ako má moja raketa. Tá ich však letela pomocou jedného motora a pri pristávaní na rovnaké miesto sa jej ešte otvorili nožičky ako u vesmírnych rakiet.
Plánuješ vytvoriť niečo podobné aj ty?
U tejto malinkej rakety nie, ale mám veľký životný sen, a to vytvoriť skutočnú raketu. Nebude to o päť ani desať rokov, ale chcel by som zostaviť tím ľudí a spoločne postaviť raketu, ktorá vyletí do atmosféry a následne bezpečne pristane.
Už teraz stojíš za pomerne komplexným projektom – zostrojil si model rakety, naprogramoval si ju aj s webovú aplikáciu na jej ovládanie, neskôr si prišiel so vzdelávacími materiálmi a dnes stojíš za predajom vzdelávacieho kitu. Ako zvládaš pokryť všetky tieto oblasti?
S kamarátom Lukášom sme vyvíjali samotnú raketu, elektroniku, softvér, webovú aplikáciu, simulátory aj analýzu dát. Na tvorbu vzdelávacích materiálov sme však oslovili českú spoločnosť, ktorá sa venuje tvorbe vzdelávacieho obsahu a spolupracuje s učiteľmi. Predstavili sme jej produkt a ciele, ktoré chceme žiakov naučiť, a na základe toho pripravila metodické listy a pracovné zošity. Veľmi mi pomohla aj finančná podpora z grantov, najmä od Nadácie Kia. Vďaka nej som dokázal zaplatiť vývoj vzdelávacích materiálov a certifikáciu produktu potrebnú na jeho predaj.
Kde si získal vedomosti potrebné na postavenie rakety?
Veľký základ mi dala stredná škola. Práve v období, keď som začínal s raketami, sme sa učili všetko potrebné na to, aby som sa ich naučil zostrojiť – programovanie mikrokontrolérov a letových počítačov, práca s 3D tlačou či navrhovanie 3D modelov. Dôležitá bola aj Discover Akadémia, kde som stretol svojho mentora Lukáša. O raketách som vtedy nevedel takmer nič a on mi dal množstvo rád a skúseností. Neskôr sme dokonca spojili softvér z jeho funkčnej rakety s tým mojím. Veľa mi dala aj INOVIA – v ich inkubačnom programe som získal vedomosti z obchodu a marketingu a zároveň kontakty na ľudí a spoločnosti, ktorí sa rozhodli môj projekt podporiť.
Práve vďaka spoluprácam môžeš svoju raketu vyvíjať ďalej. Ako vznikajú?
Píšem veľa mailov, kde predstavujem svoj projekt a príbeh. Oslovujem najmä zakladateľov, ktorí môžu o spolupráci rozhodnúť. Veľa ľudí má z písania mailov strach, ale práve to môj projekt posunulo dopredu. Vždy hovorím, že za opýtanie nič nedáš. Takto som už rozposlal stovky mailov. Stalo sa mi, že z päťdesiatich prišli len dve odpovede, ale aj tie viedli k ďalším prepojeniam a finančnej podpore. Keď som sa pripravoval na Festival vedy a techniky, oslovil som viaceré firmy s prosbou o podporu. Nakoniec som mal na rakete logá jedenástich spoločností.
Vďaka grantu Nadácie Kia si navštívil viacero škôl, na ktorých si rozdal svoje vzdelávacie kity. Čo zaujalo žiakov najviac?
Jednoznačne samotný let rakety, keďže sme si ju na niektorých školách spoločne odpálili. Popritom som robil workshopy o tom, ako raketa funguje, a rozprával som o mimoškolských aktivitách. Raz sa mi dokonca stalo, že mi po workshope viacero žiakov predstavilo svoj projekt a pýtali sa ma, čo by mohli na ňom vylepšiť. Toto vidím veľmi rád a do budúcnosti by som takýmto študentom chcel pomáhať.
Čo odporúčaš aktívnym žiakom, ktorí majú záujem sa rozvíjať?
Stredoškolákom určite letnú Discover akadémiu. Môžu tam spoznať zaujímavých ľudí, ktorí tam vedú vzdelávacie kurzy. Sú to všetko mladí ľudia, ktorí buď stále študujú alebo rozbiehajú vlastné projekty. Nikto sa tam nad nikoho nepovyšuje a je to skvelá komunita. Takto som spoznal svojho mentora Lukáša a vznikla z toho skvelá spolupráca.
S projektom postupuješ aj na medzinárodnú úroveň. Čo ťa čaká najbližšie?
Postúpil som na MILSET Expo-Sciences Europe, ktoré sa tento rok uskutoční v Taliansku. Ide o veľkú európsku prehliadku študentských projektov, na ktorej sa predstaví niekoľko stoviek projektov. Nie je to klasická medzinárodná projektová súťaž ako ISEF v USA alebo EUCYS v Európe, ale skôr prezentácia a výmena skúseností medzi mladými výskumníkmi.
Aké sú tvoje ďalšie plány?
Na projekte METHER chceme ďalej pracovať a rozširovať ho do ďalších európskych krajín. Potrebujeme preto získať ďalšie financie, ktoré nám umožnia pokračovať vo vývoji a pripravovať nové vzdelávacie pomôcky.
