Máme zlato z Pakistanu, priniesli ho mladí fyzici z medzinárodnej súťaže

Kto tvoril tohtoročný úspešný tím?

Lujza Lea Lavriková bola kapitánkou. Vo voľnom čase sa venuje riešeniu, ako aj opravovaniu úloh z korešpondenčných seminárov, hrá na klavír, rada číta a občas i niečo napíše.

Alex Omelka rád trávi čas s kamarátmi. Okrem Turnaja má skúsenosti aj s debatnými či programovacími súťažami.

Katarína Gersová sa medzinárodného kola Turnaja mladých fyzikov zúčastnila aj minulý rok a spoločne s Michalom Tomagom, ďalším súťažiacim, sa tiež venujú korešpondenčným seminárom z matematiky, fyziky a programovania ako riešitelia aj vedúci. Členom tímu bol aj Alexov spolužiak Viktor Csontos, vodnopólista, ktorý sa zúčastňuje Majstrovstiev Slovenska.

V rozhovore sa dočítate:

Zúčastňujete sa aj viacerých súťaží, kde zažívate úspechy. Ako ste prijali výhru z Turnaja?

Lujza: Keď sme sa dozvedeli, že sme skončili v základnej časti druhý s 0,5 bodu za Poliakmi, ktorí boli prví a že ideme do finále a dostaneme zlato, tak som bola prekvapená a vôbec som neverila. Myslela som, že sa budem tešiť a kričať, ale bola som len šokovaná a nevedela som ešte pol dňa spracovať, že sa to stalo.

Alex: Ja som sa viac-menej rozplakal, že nám to po veľkej práci naozaj vyšlo.

Čakali ste to?

Lujza: Pred medzinárodným kolom nie, mierili sme na striebro, ale po prvých troch fyzbojoch sme boli na prvom mieste a tam sme začali bojovať o finále a o zlato.

V čom vám prišli vaši súperi inšpiratívni a pouční do budúcna?

Lujza: Poliaci boli skvelí, mali krásne rozpracované úlohy a super riešenia. Boli veľmi sympatickí, s nimi sme sa skamarátili. Boli našou inšpiráciou podobne ako tím z Thajska, ktorý mal dobre štruktúrované recenzie. Podnietili nás písať takýmto spôsobom aj naše vlastné recenzie.

Ako hodnotíte svoju konkurenciu, mohli sa oni učiť od vás alebo sily boli takmer vyrovnané?

Alex: Fú, veľa tímov bolo rovnako dobrých ako my. Určite sme sa mohli učiť od seba všetci navzájom, lebo žiaden tím nebol dokonalý. Ale naše recenzie a oponentúry boli tento rok fakt dobré a oproti iným tímom mi prišlo, že naše diskutované témy boli veľmi prehľadné a pochopiteľné.

Je to tým, že ste sa pred medzinárodným kolom intenzívne pripravovali a ako tím aj zlaďovali?

Alex: Myslím, že z veľkej časti je to vďaka našim tím lídrom, ktorí nám venovali veľa času. Dávali nám spätnú väzbu, čo zlepšiť a veľmi nám pomohlo konštantné opakovanie oponentúr. Na predposlednom fyzboji sa ich pomoc ukázala – celú noc zostali hore a dolaďovali úlohu, zatiaľ čo my sme spali.

Lujza: Mali sme pridelených dvoch tím lídrov, Martina Gaža a Samuela Jána Plesníka, a venovala sa nám aj Naty Ružičková. Všetci boli v minulých rokoch na medzinárodných kolách a s nimi sme trénovali oponentúry a recenzie. Každý z nich mal z našich pätnástich vypracovaných úloh pridelenú tretinu a stále s nami rozoberali teóriu, ďalšie experimenty, čo doplniť a spraviť inak. Na prezentáciách majú veľkú zásluhu. Boli v podstate súčasť tímu a tiež s nami dostali medaily.

Aj iné krajiny majú takýchto vedúcich?

Lujza: Toto bol nadpriemerný výkon. Katka, ktorá to zažila minulý rok, tvrdí, že sa im tiež veľa venovali, ale teraz to bolo neskutočné. Iné krajiny to tak často nemajú, robia to stredoškolskí učitelia, ktorí nemajú do vyššej fyziky taký náhľad a tým, že Samo a Martin majú už dokončené štúdia z fyziky na univerzitách Oxford a Cambridge, tak nám vedeli pomôcť.

Alex: Zároveň treba podotknúť, že tam boli aj páni docenti Kundracik a Kireš a ďalší, ktorí nám pomáhali s konkrétnymi úlohami.

Keďže ste sa poznali ešte predtým, než sa z vás utvoril tím po národnom kole, vedeli ste, čo od seba môžete očakávať?

Lujza: V podstate áno, okrem Viktora sme sa všetci stretli na minuloročnom Turnaji a s Katkou a Miškom sa poznám z korešpondenčných seminárov. Určite bola výhoda, že sme sa poznali, ale zo začiatku sme pochádzali z troch rôznych tímov z celoštátneho kola a bolo ťažké si zvyknúť na spoluprácu, keďže každý pristupoval k veciam inak. Spočiatku sme sa hanbili, ale prípravou sa nám to podarilo prekonať.

Alex: Doplním, že už zo začiatku sme mali dobre prerozdelené roly.

Takže ste si presne definovali, kto bude čo robiť a neschádzali ste z toho?

Lujza: Nebolo to striktne, že jeden bol oponent a ten to robil vždy. V tíme je vždy niekoľko ľudí, ktorí vedia rozprávať a vystupovať. Argumenty predkladal celý tím, ale potrebovali sme jedného, kto ich potom prerozpráva, keď tím oponoval či recenzoval. Vybrali sme vždy toho, kto v tú chvíľu dokázal najlepšie presvedčiť porotu.

Okrem prípravy výstupov za pochodu ste sa naučili aj improvizovať a reagovať pohotovo. Mnohí tvrdia, že toto sú talenty, s ktorými sa človek musí narodiť, ako sa na nich však dá pracovať?

Lujza: Pri viacerých tréningoch sa dá naučiť sledovať, čo si viac všímať, napríklad drobnosti v rovniciach a grafoch. Išlo o naše reakcie a postrehy. Keď sa s úlohou stretávate často, viete posúdiť, na čo sa ostatní sústredia, ale neviete, čo konkrétne v prezentácii majú. Treba sa pri oponovaní súperovi koncentrovať na to, čo odznelo a nie, čo mal spraviť a my sme to nevideli.

To znie ako dobrá príprava nielen pre súťaž, ale aj pre prácu vo výskumnom tíme na univerzite či v budúcom povolaní. Ako hodnotíte osvojenie si týchto schopností vďaka Turnaju?

Alex: Práca v tíme nám veľmi pomohla. Bola dôležitá pri prezentáciách súperov, kde nebol žiaden čas nazvyš – mali sme pár minút na to, aby sme spravili prezentáciu k oponentúre. Tá sa vytvárala súbežne s prezentáciou úlohy súpera a hneď po nej sa prednášala. Podľa mňa nám tímová práca vychádzala a bolo to vidno pri oponentúrach a recenziách, kedy všetci z nás boli aktívni.

Skúste zhodnotiť svoje soft skills pred súťažou a po nej. Vidíte tam progres?

Lujza: Obrovský. Zlepšila som sa v štruktúrovanom rozprávaní, ako odprezentovať oponentúru, ako viesť diskusiu tak, aby v nej nebol chaos či ako komunikovať svoje názory, aby boli jasné. A keďže sme mali veľkú konkurenciu, tak ma to posúvalo ešte viac. Keď sme videli, ako to robia iné krajiny, tak sme sa inšpirovali.

Alex: Vnímam to podobne, každé z kôl, ktoré sme na Turnaji absolvovali, ma postupne posúvalo k tomu, aby boli mnou vedené diskusie organizovanejšie a prezentácie lepšie. Často sa nám stávalo, že sme videli prezentáciu s milým súperom, ktorý pekne vysvetľuje. To sa ľahko hodnotí pozitívne, lebo celé je to veľmi sympatické. Ale toto je presne chvíľa, kedy je kritické myslenie dôležité a treba si dávať pozor. Spôsob prezentácie je síce super, ale dôležitejšie je vytiahnuť to, čo sa hovorí a objektívne to zhodnotiť.

Na medzinárodnej súťaži ste mali plné ruky práce, ale stihli ste si užiť aj Pakistan. Ako na vás táto krajina zapôsobila?

Lujza: Keď sme prileteli, všetci ľudia naokolo boli v bielom a pred letiskom čakal obrovský dav. Zľakli sme sa a nechceli sme ísť ďalej. Miestni nám potom povedali, že ľudia v bielom sú tí, ktorí prišli z Mekky a dav vonku ich došiel vítať. Keď sme prišli na WC, tak si tam umývali nohy v umývadle.

To bol asi prvý neočakávaný zážitok hneď po prílete.

Alex: Bol to trošku kultúrny šok. Niektoré veci tam sú inak, hlavne to, ako jazdia na autách. Cestné prúdy tam neexistujú, oni chodia po strede cesty ako sa im chce. Viezli nás v takom peknom autobuse, kde sme sa ledva všetci zmestili a z ich áut som mal problém vystúpiť, lebo sú veľmi nízke. A na diaľnici mali retardéry!

Lujza:  Na takú slovenskú dvojprúdovku sa u nich na cestu zmestia pokojne štyri autá a pri jazde sme sa im museli vyhýbať. Ich diaľnica vyzerá tak, že sú to štyri pruhy v jednom smere a v tom krajnom idú ľudia pešo (smiech). A vedľa nich chodia nákladné autá.

Alex: Ich nákladiaky boli inak veľmi pekné, každý, kto ho tam má, tak si ho pomaľuje. Naša sprievodkyňa z Pakistanu nám vravela, že to sú ľudia, ktorí sa narodili s talentom a že tak pekne maľovať sa nikde neučia. A inak, riadením na diaľniciach to ešte neskončilo. V horských oblastiach, napríklad nad útesom, išli oproti sebe autá v jednosmerke a len tak-tak sa vyhli.

Lujza: Cez tie zákruty tam nie je vidno na druhú stranu a riešia to tak, že idú v plnej rýchlosti a trúbia.

Alex: Počas fyzbojov nám tiež bežne vypadávala elektrina.

Ako ste znášali čiastočný chaos, na ktorý nie sme u nás zvyknutí, nerušilo vás to pri súťažení?

Lujza: To nie, bolo to úžasné a riadili sme sa heslom „buď zomrieme, alebo je to skúsenosť“ (smiech). Všetko tam vyzeralo nebezpečne, ale povedali sme si, že však skúsime to, kedy inokedy sa už dostaneme do Pakistanu. Boli sme aj v ich zábavnom parku a vyzeralo to tam tak, že sa všetky kolotoče rozpadnú. Ale bola to sranda, aj keď neboli také rýchle ako u nás na Slovensku.

Koľko času ste mali na spoznávanie krajiny?

Lujza: Mali sme jeden voľný deň, vtedy sme boli na exkurzii a potom sme mali ešte jednu poldňovú, tú sme ale prespali. Mali sme čas aj na preskúmavanie mesta a vtedy sme si nechali ušiť tradičné pakistanské oblečenie. Bežne to trvá sedem až štrnásť dní, ale my sme prišli do obchodu a opýtali sa, či by sa to dalo zvládnuť aj za dva dni, kvôli odletu. Povedali nám, že „samozrejme, zajtra v noci si po to príďte a budete to mať.“

Alex: Pán nám hovoril, že v ten deň neprespí a bude v obchode, ale dali sme mu veľký tringelt, takže aspoň niečo. Každý dres stál osem až desať euro, pričom je z veľa vrstiev látky, ktorá je kvalitná.

Lujza: Typická je košeľa a voľné nohavice, ktoré si utiahnete šnúrkou v páse. Plánujem si to obliecť na prvý deň do školy (smiech).

Alex: Aj ja, bol som u kamaráta na dome a obliekol som si to aj tam. Je to neskutočne pohodlné.

Všetko to znie ako nezabudnuteľné zážitky na celý život. Opýtam sa aj opačnou otázkou, čo vám prišlo na súťaži náročné a odrádzalo vás?

Lujza: To, že neboli prázdniny, bolo možno odrádzajúce. Kamaráti ma volali von, ale nemohla som, musela som sa prehovárať, že ostanem doma a budem pracovať na úlohách. Keď trávite hodiny nad experimentami, tak máte už naozaj dosť a nechce sa vám vôbec pokračovať. Veľakrát sa mi stalo, že ma v škole zamkli, a tak som s úlohami ostávala doma a  experimenty robila po nociach. Tiež som ako jediný člen tímu nepochádzala z Bratislavy, ale z opačného konca Slovenska, zo Strážskeho. Bolo trochu náročné zvládať prípravné sústredenia, ktoré boli v Bratislave na MATFYZ-e, pretože som musela na všetky pricestovať.

Alex: Za mňa bol najväčší problém, že sme nemali prázdniny. Začali nám na konci júla a ja som kvôli tomu nenapísal všetky záverečné testy a za posledné dva týždne voľna som ich musel dopísať. Viktor hovorieval, že počas Turnaja vynechával tréningy a štvalo ho to. A jeho trénera ešte viac (smiech). Ale inak to hodnotím veľmi dobre.

Trojica víťazov medzinárodného kola Turnaja mladých fyzikov 2023 (IYPT)

Vedúci tímu
Mgr. Martin Gažo
Mgr. Samuel Plesník
Mgr. Natália Ružičková

Autorka: Mária Jánošíková