Anna Pénzešová: Oci, ešte počkaj, so sliepkami pôjdem aj do Ameriky! A stalo sa, s prácou o nich som vyhrala

S vtipom hovorieva, že chovu sa venuje od narodenia, lebo len čo prišla z pôrodnice, tak neprešiel jediný deň, kedy by doma neboli sliepky. Ale ani napriek tomu jej ako súťažná téma nenapadli: „Pôvodne som chcela skúmať hnojivá a vplyv na čistotu pôdy, ale mali sme už len dva týždne. A tak mi pani učiteľka povedala, že doma mám predsa sliepky, čo je výborná téma, keďže tým žijem a mám o nich urobiť prácu,“ spomína gymnazistka Anna.

„Dozvedela sa od nášho konzultanta pána docenta Peťka z Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, že ak sa obyčajná voda preženie cez magnet, stane sa mäkšou, je chutnejšia. Napadlo jej dať ju piť nosniciam a stal sa malý zázrak,“ hovorí o projekte jej pani učiteľka biológie Miriam Feretová. Tá videla na Anke úprimný vzťah k chovu sliepok už dlhšie: „Pre ňu to nie sú hospodárske, ale domáce zvieratá, ako má niekto psa alebo mačku. Každá sliepka má svoje meno a vie, čím sa vyznačuje. Napríklad, že Zobka je zhovorčivá a Bielopierko je prítulná. Vajíčka používajú, ale keď nosnice zostarnú, v hrnci nekončia, ale čaká sa, kým umrú na starobu. To sa len tak niekde nevidí. Určite aj jej ďalšie smerovanie v živote bude spojené s prírodou, človekom a pomocou iným.“

V tomto rozhovore sa dočítate:

Spomínala si, že na napísanie práce si nemala veľa času. Ako si to dokázala?

Spísala som všetko, čo mi napadlo a dostala som sa na svoje prvé celoštátne kolo s prácou „Pozitívny vplyv kury domácej na život človeka“. Môj konzultant, pán docent Branislav Peťko, mi vtedy povedal, že ho to zaujalo, a tak sme sa dali dokopy ako tím a začali sme rozvíjať prácu do aktuálnej podoby.

Videla si niekde podobné námety na výskum, ktorý ste realizovali?

Konkrétne informáciu o vplyve upravenej vody na znášku nosníc som na internete nenašla, niečo podobné bolo uvedené v knihe „Magnetizácia vodných systémov“ v minulom storočí, o ktorej mi vravel môj konzultant, kde výstupom z experimentu na nosniciach bola len malá tabuľka o mierne zvýšenej znáške vajec.

O čo si sa v tom prípade opierala, keď si nemala dostupné žiadne iné informácie? Nečelila si komplikáciám, s čím porovnávať svoje výsledky?

Bol to krok do neznáma, pri porovnávaní znášky som sa najprv opierala len o vyššie spomínanú tabuľku, ale o vplyve na samotné sliepky sa tam nič nepísalo. Často som rozmýšľala, či sú naše výsledky dobré a riešila som to opakovanými pokusmi a pozorovaním, čo to robí so sliepkami. Odmala ich sledujem a vidím na nich, kedy sú šťastné a smutné. Keď som videla, že sa tešia, vedela som, že ideme dobrým smerom a nebola potrebná literatúra.

Ako vieš niečo také spozorovať?

Jednoznačne to vidno na ich správaní. Niekedy sú smutné a vtedy sa nerozprávajú s ostatnými. Sliepky inak celé dni spolu komunikujú a niekedy to už nevládzem počúvať (smiech). Keď sú však potichu, schúlia sa do rožku a spinkajú, tak viem, že sú smutné a snažím sa s tým niečo robiť. Dá sa to poznať aj v ich tvári, v ktorej majú rôzne výrazy rovnako ako my ľudia. Sliepka sa neusmeje, keďže má zobák, ale vidno jej to na očiach a na komunikácii v kŕdli.

Je viac takých vnímavých ľudí k sliepkam ako ty? Rozprávaš o nich, akoby boli tvoji rovnocenní kamaráti.

Práveže nepoznám nikoho, kto by bol ako ja a často sa stretávam s nepochopením. Všetky do jednej za mnou pribehnú, keď počujú môj hlas či iba kroky, a tak ich nemusím zaháňať do kurína metlou ako to robia ostatní. Už len spočítať sliepky je náročné, keďže sa nepretržite hýbu, nieto ich ešte rozoznať. Chce to mať k nim vzťah, ale je to zábava.

Stalo sa ti, že veci, ktoré si na sliepkach skúšala im spôsobili nejakú nepohodu?

Nikdy by som nedala sliepkam vodu, ktorú by som sama nepila, takže najskôr som všetko ochutnala. Negatívne výsledky som ani v jednom prípade nedostala, ale prekvapilo ma, že na to, ako sa o ionizovanej vode hovorí, tak vo výskume mi neprišlo, že by sa niečo oproti pitiu bežnej vody zmenilo. Prvotný nápad bol vyskúšať deionizovanú, ale tá sa neodporúča a keďže ani ja túto vodu nepijem, tak sliepkam som ju v žiadnom prípade nedávala.

Poďme sa teda pozrieť na jednotlivé typy vôd, ktoré si používala. Ako si ich vyrábala?

Celé som to robila doma, keďže môj projekt má byť aj o tom, že zlepšenie kvality chovu je dostupné pre všetkých. Preto som sa snažila, aby boli metódy lacné a jednoduché. Použila som tri úpravy vodovodnej vody. Magnetická úprava spočívala len v tom, že v elektro obchode som zohnala permanentný magnet, ktorý sa inak používa na rozpúšťanie vodného kameňa v potrubiach. Doma som cezeň dvakrát preliala fľašu vody a mala som bežne nazývanú zmagnetizovanú vodu. Pre predstavu: spomínaný magnet stojí približne desať eur.

Ionizačná kanvica stojí síce cez päťdesiat eur, ale je to jednoduché v tom, že do nej nalejeme vodu, počkáme približne dve minúty a máme hotovú ionizovanú vodu. Na vodíkovú vodu potrebujeme špeciálnu fľašku, v ktorej prebieha elektrolýza a tú som mala od svojho konzultanta, keďže je ešte drahšia. Je odporúčaná napríklad pre športovcov ako pomerne silný antioxidant. Do elektrolyzéra som dávala zmagnetizovanú vodu a výsledky po jej používaní sa ukázali ako najlepšie. Magneticky upravovaná voda je však výborná aj sama osebe a úplne stačí.

Bližšiemu výskumu vôd z fyzikálneho hľadiska sme sa na Prešovskej univerzite v Prešove venovali s pani doktorkou Andreou Džubinskou z Centra Progresívnych Materiálov a pánom profesorom Mariánom Reiffersom z Prešovskej univerzity v Prešove. Merali sme hysterézne slučky pomocou zariadenia VERSALAB.

V čom sa tieto vody líšia od tej bežnej a aký majú účinok na organizmus sliepky?

Pri ionizovanej vode vzniklo pri výrobe mierne zvýšenie pH, z dôvodu obsahu minerálov zo 7,04 na 8,04. To bolo pre mňa potvrdenie, že kanvica funguje. Základ je filtračná zložka z čierneho uhlia, nanoprášku striebra, bentonitu a podobne. Voda sa vyčistí od chlóru, pesticídov, ťažkých kovov a baktérií a funguje ako silný antioxidant. Preto ma prekvapilo, že nemala až taký pozitívny efekt a ako zmagnetizovaná. Magnet ani nefiltruje, len mierne upravuje sklon atómov vodíka voči kyslíku v molekule vody zo 120 na 121 stupňov, čiže mení fyzikálnu štruktúru vody. Táto voda má zvýšenú rozpustnosť vápenatých solí, čo napomáha pevnosti kostí, pretože sa do organizmu dostáva viac vápnika. Podporuje zdravie, škrupina vajec je posilnená a sliepočky sú šťastnejšie.

Ako na jednotlivé upravené vody reagovali tvoje sliepky?

Všetky som ochutnala a prišli mi rovnaké, ale to sa nedá povedať o mojich sliepkach. Neviem, z akého dôvodu, no magneticky upravená voda im neskutočne chutila, nosila som im ju v oranžovom, farebne odlíšenom vedierku, čiže vedeli, že ide presne o ten druh vody. Vtedy začali okolo neho behať a tešiť sa. Neboli smädné, pretože vodu mali stále, ale túto začali piť hneď.

Okrem pevnejšej škrupiny, znášali nosnice viac vajíčok?

Ako prvé som si všimla, že vajec bolo viac, po týždni znáška vzrástla až o 16 %, teda z 50 vajec bolo odrazu 58, čo považujem za rýchly účinok. Samotné vajíčka mali pevnejšiu škrupinu a overila som to porovnaním, keď som rozbila 50 vajec pri pití zmagnetizovanej a 50 pri pití bežnej vody. Často sa v chove stáva, že sliepky majú veľké vajíčka s tenkou škrupinou. Niekto by síce povedal, že to je predsa super, ale práve to nie je dobré, pretože sliepočka sa môže vysiliť a dokonca až zahynúť. Toto som sa snažila odstrániť a pri pití zmagnetizovanej vody som si všimla, že vajíčka boli odrazu rovnaké. Bolo ich viac, všetky štandardného priemeru a prestali sa vyskytovať veľké so slabou škrupinou. Keď som im podávala vodíkovú vodu, tak vajcia mali ako od pštrosa – neskutočne pevné škrupiny, ktoré boli o dva gramy ťažšie, že skoro nešli ani bežne rozbiť.

Toto by mohlo byť zaujímavé pre chovy a ich dodávateľov, napríklad pri preprave by sa eliminovalo množstvo rozbitých kusov. Podáva sa preto upravovaná voda sliepkam aj v niektorých chovoch?

Najväčší problém je, že o tejto metóde nikto nevie, aj napriek tomu, že je veľmi účinná a sliepky sú po nej šťastnejšie. Určite by bola použiteľná pre chovy a nepríde mi to ani také náročné z finančného hľadiska. Dalo by sa povedať, že pitie tejto vody zvyšuje ich welfare. Mohlo by sa to používať aspoň doma, ale o nikom neviem.

Keď už spomínaš welfare chov, čo by sa malo podľa teba, okrem podávanej vody, zmeniť na aktuálnom chove sliepok?

Mohlo by im pomôcť prejsť na iný spôsob ustajnenia, keďže vieme, ako je to vo veľkochovoch často bežné a nie práve ideálne. Výbeh by bol drahý, ale práve voda by mohla zase zvýšiť zisk. Po úprave chovu by bol síce rovnako veľký ako doteraz, ale sliepočky by sa mali lepšie.

Plánuješ sa venovať osvete tejto témy medzi veľkochovmi či domácimi chovateľmi?

Určite áno, zatiaľ sa snažím aspoň susedom či ľuďom, ktorých poznám rozprávať o tejto možnosti a väčšinou reagujú tak, že o tom nevedeli a idú si zohnať magnet na úpravu vody. Avšak možno aj nejaký letáčik či článok do miestneho časopisu by pomohol.

Spozorovala si aj iné zmenené vlastnosti okrem tvrdšej škrupiny, napríklad v zložení vajíčka?

To, že domáce vajcia majú žltšie žĺtka ako z obchodu je všeobecne známe, ale tieto boli ešte žltšie a špeciálne pekné na pohľad (smiech). Skúmala som zatiaľ hmotnosť a rozmery vajec, hrúbku škrupín a na analýzu sme poslali žĺtok, bielok a škrupiny, čakáme na výsledky. Väčšinu viditeľných zmien som však vedela vypozorovať aj doma. Chcem však ešte bližšie zistiť, čo je presne v škrupinách a ako by sa to dalo ďalej využiť. Pokiaľ by som zistila, že to má pozitívnejšie účinky na ľudský organizmus ako konzumácia bežných vajec, tak by som určite chcela informovať inštitúcie zameriavajúce sa na zdravú výživu.

Čo konkrétne znamená výhra čestného uznania na medzinárodnej súťaži GENIUS Olympiad?

Štipendium 14-tisíc dolárov na Rochester Institute of Technology v Amerike, ale teda neviem, či to využijem, keďže chcem ísť študovať medicínu, a to tam nemajú. Majú podobné odbory, tak by som vedela zvážiť aj to. Neviem však, či by ma to bavilo a je to ďaleko od mojich sliepok (smiech).

Ako vnímali tvoj projekt na zahraničnej súťaži?

Neviem, či to bolo tým, že som sa dostala na medzinárodnú úroveň, alebo niečím iným, ale nikto to tam nepovažoval za podradné. Bohužiaľ, na Slovensku mi niekedy príde, že tu vnímame sliepku tak, že ide do polievky, robia sa z nej nugetky, dáva vajíčka, má dve nohy, zobák a je hlúpa. Keď som s projektom začínala, tak niektorí blízki mi povedali: „Och, sliepky, to si si už nevedela niečo lepšie vymyslieť?“. Na súťaži ma potešilo, že nikto nebol povýšenecký a že aj porotcovia boli prekvapení a dobre to vzali. Jedny dievčatá, tuším, že z Brazílie, mi dokonca hovorili, že u nich má sliepka špeciálne národné slovo. Celkovo mi prišlo veľmi milé, ako to ľudí zaujalo.

V posteri si venovala poďakovanie aj svojej pani učiteľke Miriam Feretovej. Ako ti v projekte pomohla a v čom bola tvojou oporou?

V prvom rade už len tým nápadom so sliepkami, ktoré mnohí ľudia považujú za podradné zvieratko. Podarilo sa mi sliepky priviesť na celoštátnu úroveň a v podstate jednoducho. Čokoľvek potrebujem, môžem sa na ňu obrátiť, pokojne aj o polnoci. Vždy nám prácu prezrie a úprimne povie, či je dobrá a či mám prerábať poster. Na ňu sa dá obrátiť s čímkoľvek, veľmi nám pomáha a bez nej by som naozaj nikdy nebola tam, kde som sa dostala.