Na prvý pohľad by ste zrejme neuhádli, že Miriam Feretová učí už viac ako dvadsať rokov. Učiteľku biológie z Katolíckej spojenej školy sv. Mikuláša v Prešove aj po rokoch baví každý deň s deťmi, ktorým otvára dvere k medzinárodným úspechom. Po jej bývalých študentoch sú napríklad pomenované asteroidy.

Najprv chcela byť lekárkou, no na strednej škole Miriam Feretovú zaujali olympiády a stredoškolská odborná činnosť v oblastiach geografie a biológie. Napokon, k biológii mala blízko odmalička aj vďaka starému otcovi – lesníkovi a ujovi – riaditeľovi národného parku. Takúto kombináciu mohla študovať v učiteľskom smere a dnes vôbec neľutuje, že sa preň rozhodla. „Potom ma to tak chytilo, že nič lepšie som si vybrať nemohla,“ hodnotí. 

Podľa riaditeľa školy a minuloročného víťaza Ceny Dionýza Ilkoviča Marcela Tkáča vyniká Miriam Feretová vytrvalosťou, pracovitosťou a schopnosťou zdolávať prekážky. S úsmevom hovorí, že ak sám dostal toto ocenenie, ona si ho zaslúži o to viac, a aj preto ju naň nominoval.

V rámci vyučovania si Miriam Feretová dáva záležať na prepojení teórie s praxou. S deťmi chodia do prírody, na zahraničné exkurzie, robia experimenty a rozprávajú sa o aktuálnych témach, ktoré môžu priblížiť jej predmet. Napríklad pri našej návšteve nám študentky ukázali svoj projekt, ktorý pripravovali na súťaž Festival vedy a techniky Amavet. Porovnávali v ňom výsledky umývania rúk spolužiakov využijúc rôzne dezinfekčné prostriedky. Z ich výsledkov vyplýva dôležitý záver: umývanie rúk len čistou vodou nestačí. 

Prešovská učiteľka priznáva, že je na svojich žiakov náročná, ale jej žiačky a žiaci pre ňu majú aj veľa iných prívlastkov: milá, empatická, spravodlivá, zapálená, priateľská, a najmä kedykoľvek ochotná nezištne pomôcť. Dnešní vysokoškoláci oceňujú, že ich pani učiteľka dobre pripravila na to, čo ich čakalo na univerzite.

„Nevyberám si talentované deti, ale vyberám tie, ktoré majú záujem urobiť trošku viac, ako je bežné. Ja im otvorím dvere a usmerním ich, ale potom je to už o nich.“

Okrem hodín strávených v škole s ňou študenti veľa volajú alebo mailujú – a ona odpovedá obratom v priebehu minút. Za to, že sa už dávno spriatelila s modernými technológiami a komunikačnými prostriedkami, nie je zodpovedná pandémia, ale medzinárodné súťaže. Denne robí webináre pre študentov, ktorí pracujú na projektoch, a je v kontakte s vedcami zo Slovenska, Česka i vzdialenejšieho zahraničia. 

„Pani učiteľka vlastne vymyslela online vyučovanie a komunikáciu, predbehla dobu,“ smeje sa bývalý študent Samuel Smoter. Samo a Mirka Feretová – dcéra pani učiteľky – sa môžu hrdiť druhým miestom a špeciálnym ocenením na najprestížnejšej projektovej súťaži na svete Intel ISEF 2017, tretím miestom na medzinárodnej súťaži I-SWEEEP v USA, druhým miestom na medzinárodnej súťaži Castic Čína. Dokonca sú po nich pomenované aj asteroidy, a to sú ešte len študentmi medicíny v Brne. 

Oni a desiatky ďalších úspešných žiakov a žiačok z prešovskej školy však nezabúdajú na to, že za svoje úspechy môžu ďakovať aj mnohým hodinám práce pani učiteľky, ktorá už 14 rokov neúnavne pripravuje deti na slovenské aj svetové projektové súťaže. Konzultuje, vybavuje granty a cesty, posiela materiály, radí a pritom učí mladých ľudí zdravému sebavedomiu a súťaživosti, ale aj pokore a vytrvalosti. 

„Najväčším zadosťučinením pre mňa je, keď sa z mojich žiakov stanú dobrí ľudia a ostane im otvorená myseľ, pracovitosť, trpezlivosť, zapálenosť pre dobré a správne veci, ako aj snaha robiť svoju prácu dobre,“ vraví učiteľka, ktorá sa žiakov snaží formovať aj mimo odbornej stránky. Aj preto v škole organizuje podujatia ako darovanie krvi či besedy s vedcami o aktuálnych témach. „V živote som toho veľmi veľa dostala, preto chcem čo najviac vrátiť aj prostredníctvom práce s mladými ľuďmi,“ hovorí Miriam Feretová.

Ako to všetko môže stíhať? Toto tajomstvo by chceli poznať aj jej bývalí študenti Samo, Janko, Peťo a dcéra Mirka, podľa ktorej podáva jej mama – pani učiteľka Feretová – nielen v škole, ale aj doma výkon na 120 percent. 

Miriam Feretovú však poháňa aj to, že si veľmi dobre uvedomuje význam učiteľskej práce. Je vďačná, že ju niekto dokáže oceniť. „Má to zmysel a mladým ľuďom sa treba venovať, pretože my ich formujeme. Niekedy sme s nimi častejšie ako ich rodičia,” hovorí učiteľka. Nezaprie však svoju skromnosť a hneď dodáva, že takéto ocenenie by si zaslúžili aj ďalšie profesie, v dnešnej dobe napríklad zdravotníci. Aj vďaka Miriam Feretovej však v Prešove určite nejakí práve dozrievajú.