Ani na dôchodku sa Mária Dományová svojej milovanej matematiky nevzdala a stále tvorí úlohy, ktoré potrápia študentské hlavy, vrátane úloh pre Matematickú olympiádu. Zanietená učiteľka z Gymnázia Pavla Horova v Michalovciach vychovala množstvo absolventov úspešných v súťažiach, ale aj v ďalšej kariére, ktorí sa jej i po rokoch radi ozývajú.

Matematika očarila Máriu Dományovú už na základnej škole. Zistila, že ju veľmi baví riešiť netradičné matematické úlohy, a ešte viac, keď môže nájdené  riešenie vysvetliť niekomu inému. Tak sa dostala k učiteľstvu, ktoré študovala ako kombináciu matematiky s fyzikou.

Z Bratislavy ju osud zaviedol do východoslovenských Michaloviec. Gymnázium Pavla Horova bolo v 70. rokoch 20. storočia jedným zo štyroch na Slovensku, kde začali zakladať aj programátorské triedy, a Máriu Dományovú prijali vďaka kurzu, ktorý absolvovala zo záujmu o svet techniky. Svoj čas teda spočiatku delila medzi matematiku a informatiku, ktorá neplánovane nahradila fyziku. 

Matematika však predsa len bola jej srdcová záležitosť. Keď sa stala vedúcou predmetovej komisie matematiky, mohla sa ešte intenzívnejšie venovať individuálnym aj skupinovým súťažiam v tomto predmete, vrátane tej vrcholnej – matematickej olympiády. Študenti michalovského gymnázia sa v hojných počtoch a s poprednými umiestneniami zúčastňovali všetkých etablovaných, ale aj nových súťaží, ktoré Mária Dományová spolu s nadšenými kolegami založili. 

Organizáciu súťaží a vznik tradície každoročného oceňovania najlepších prírodovedcov umožnil škole aj jeden z vďačných bývalých študentov pani učiteľky. Už ako vrcholový bankový manažér založil Fondový účet na podporu prírodovedných talentov GPH s veľkorysým základným vkladom. 

„Aj vďaka pani učiteľke Dományovej som išla študovať matematiku,“ hovorí Katarína Olšavová, jej bývalá žiačka. Dnes je už sama učiteľkou matematiky a zároveň riaditeľka Gymnázia Pavla Horova v Michalovciach. Podľa nej je nezastupiteľné miesto pani učiteľky Dományovej aj v nadštandardnej príprave študentov na matematické olympiády, vďaka čomu dosiahli výborné výsledky.

Sama učiteľka súhlasí, že žiakom venovala nespočetné množstvo času. Matematické krúžky často trvali celé popoludnia. Spomína si aj na to, že raz sa z už zamknutej školy museli dostať von cez okno. Mária Dományová sa snažila rozvíjať každú prejavenú iskričku talentu či záujmu, a to bez tlaku na dosahované výsledky. 

„Každému talentu som sa naplno snažila pomôcť v jeho rozvoji bez prvoplánového cieľa získať nejaké medaily z olympiád.“

Skvelé výsledky sa však dostavili a pani učiteľka vychovala mnohých úspešných riešiteľov i víťazov matematickej olympiády a ďalších súťaží. Jedným z prvých mimoriadne úspešných zverencov pani učiteľky Dományovej bol Ľubomír Šoltés, profesionálny matematik a informatik pôsobiaci v USA, ktorý dosiahol významné výsledky v informatike a v teórii grafov.  

Boli medzi nimi aj jej vlastní synovia Martin a Dušan, pričom starší Martin sa stal ziskom bronzovej medaily na II. CEOI v maďarskom Szegede vôbec prvým medzinárodným medailistom v oblasti prírodných vied na GPH. Jeho dcéra Alicka je predstaviteľkou už tretej matematickej generácie v rodine Dományových. Pani učiteľka sa vnučke venuje na diaľku cez MS Teams. Aj vďaka tomu sa Alica dostala na stredoeurópske olympiády MEMO a EGMO. Z tej druhej si v roku 2021 priniesla striebornú medailu.

Najväčší „medailový“ úspech pani učiteľky však prišiel až na sklonku jej učiteľskej kariéry. V poslednom roku pred odchodom do dôchodku dostala e-mail od študenta z Gymnázia v Sobranciach, či by mu nemohla pomôcť s prípravou na Matematickú olympiádu. Príprava v jeho škole mu totiž nestačila na to, aby sa mohol venovať tej najvyššej kategórii. 

Patrika Baka zaujalo, že pani učiteľka mala vlastnú webstránku s matematickými úlohami. Pani Dományová v Patrikovi onedlho spozorovala mimoriadny matematický talent a s jej pomocou sa Patrik dostal na medzinárodné matematické olympiády do Švajčiarska, Kolumbie, Južnej Afriky a Thajska, z ktorých si priniesol aj bronzové medaily. „Rola učiteľa na strednej škole je ťažká a je to samo osebe dosť veľa práce. Pani učiteľka sa však nadštandardne venovala aj úlohám matematickej olympiády a vedeniu krúžkov, čo si vyžadovalo extrémne množstvo námahy a profesionality,“ hodnotí jej zverenec.

Mária Dományová sa matematike intenzívne venuje, aj keď v roku 2012 odišla do dôchodku. Popri individuálnom vedení niekoľkých talentov sa intenzívnejšie zamerala aj na tvorbu matematických úloh na rôznych úrovniach. S NÚCEM-om spolupracovala na tvorbe úloh pre elektronické testovania a aktívne sa zúčastňovala na rôznych odborných konferenciách. Je tiež autorkou Pracovného zošita z matematiky pre gymnáziá a stredné školy. Aj pri našej návšteve na michalovskom gymnáziu na hodine matematiky s prvákmi v praxi testovala vlastné matematické príbehy, na ktorých pracuje spolu s autorským kolektívom združeným okolo profesora Hejného.

Okrem matematiky má Mária Dományová aj celoživotný vzťah k umeniu, hlavne k poézii a spevu. „Neraz som ju počul krásne spievať v zborovni, keď mala dobrú náladu, a prenášalo sa to aj na nás,“ spomína si jej bývalý kolega Jozef Smrek, prvý laureát Ceny Dionýza Ilkoviča, ktorý pani učiteľku na toto ocenenie aj nominoval. Avšak nie umenie, ale práve matematika jej priniesla celoživotné naplnenie. „Pokladám sa za šťastného človeka, že mi to osud umožnil,” uzatvára Mária Dományová.