Na sebe biely plášť, v ruke kľúče od laboratória a pod pazuchou výpočty chemických rovníc. Takto si vybavujú Ivana Hnáta jeho bývalí kolegovia a žiaci. Hoci je už dnes na dôchodku, za takmer 50 rokov svojej učiteľskej praxe vychoval množstvo chemikov, vedcov, medikov či farmaceutov. Rukami mu prešlo približne 10-tisíc žiakov, napísal viacero učebníc a zbierok úloh a pre Chemickú olympiádu pracoval už od prvého roka jej existencie. Predstavujeme vám profesora Hnáta – človeka, ktorému žiaci či učitelia dodnes volajú, keď si nevedia poradiť s ťažkým príkladom.
„Nemenil by som svoje rozhodnutie ani keby som už vtedy vedel, ako veľmi stratí učiteľské povolanie na spoločenskom uznaní. Táto práca ma napĺňala a videl som v nej zmysel,“ vysvetľuje Ivan Hnát. Všetky tie víkendy strávené so žiakmi na olympiádach či noci prebdené nad písaním učebníc berie ako samozrejmosť.
„Učiteľ sa stáva vzorom či chce, alebo nie.“
S tvorbou publikácií pokračuje aj na dôchodku, v súčasnosti pripravuje Zbierku príkladov a úloh z chémie určenú pre prípravu na prijímacie skúšky na vysoké školy. Svoj pisateľský talent pretavil dokonca aj do poézie, vydal už štyri zbierky básní. „Na začiatku to boli primárne básne o láske, neskôr som sa dostal k ďalším spoločenským témam.“
Väčšinu svojej kariéry strávil Ivan Hnát prípravou žiakov na Gymnáziu F.V. Sasinka v Skalici. Keď sa naňho pýtame jeho bývalých kolegov, hovoria hlavne o tom, aký nápomocný im bol. „Je strašne šikovný chemik, vedel vždy veľmi dobre počítať, takže nám všetkým pomáhal najmä s tým. Mali sme veľmi dobrú atmosféru v kabinete, požičiavali sme si prípravy a o všetkom diskutovali. Hlavne počas prvých piatich rokov od skončenia vysokej školy som sa od neho skutočne veľa naučila,“ s úsmevom na perách spomína Božena Stúpalová, ktorá neskôr na Gymnáziu F.V. Sasinka pôsobila aj ako riaditeľka.
Na gymnáziu dnes učí aj dcéra pána Hnáta. K srdcu jej však neprirástla chémia, ale biológia a ekológia. „Vzorom boli pre mňa moji rodičia, obaja pôsobili v učiteľskom povolaní, takže pre mňa ani inej voľby nebolo,“ hovorí nám Iva Hnátová a berie nás do chemického laboratória. O jeho vybudovanie sa zasadil práve jej otec. Dodnes tu pritom žiaci robia pokusy a, aspoň niektorí z nich, objavujú svoj talent pre chémiu.
Profesor Hnát venoval svoj život chémii a Chemickej olympiáde. Nielen, že na ňu pripravil stovky žiakov, ktorí získali množstvo medailí na celoslovenských či medzinárodných kolách, ale pre Chemickú olympiádu aj pracoval. Dokonca od jej založenia. Pracoval ako člen ideovo-obsahovej komisie, recenzoval úlohy a je najdlhšie pôsobiacim predsedom Krajskej komisie. „To je veľmi dôležité, pretože my aj môžeme mať šikovných ľudí na Slovensku, ale pokiaľ pre nich nebudeme organizovať súťaže, tak ich nepodchytíme,“ vysvetľuje predseda poroty Ceny Dionýza Ilkoviča Martin Plesch.
Hoci dnes už na olympiády žiakov nepripravuje, stále sa im venuje – doučuje ich na prijímacie skúšky. Každý rok ho vyhľadáva množstvo z nich. Ako nám prezrádzajú, profesor Hnát je vraj „istota“ – ak vás doučuje on, určite sa na vysnívanú školu dostanete. „Bol som prekvapený až fascinovaný hĺbkou jeho vedomostí. Človek to pochopí už po prvej hodine čo všetko on vie,“ hovorí Peter Illéš, ktorého profesor Hnát doučuje. Sám nám však skromne vraví, že všetko určite nevie. Vďaka učeniu sa ale môže spolu so študentmi posúvať ďalej aj on. „Učiteľ je vzorom či chce, alebo nie. Preto som sa vždy snažil držať krok s chémiou,“ uzatvára s úsmevom a nostalgiou v tvári Ivan Hnát.
Významné úspechy
Medzinárodná chemická olympiáda
Zlatá medaila 1989
Strieborná medaila 1995
European Chemical Industry Council
Finalista
2001