Pani učiteľka je pôvodne ochranárka, ktorá sa následne rozhodla pre pedagogickú kariéru. Vyštudovala ekológiu a environmentalistiku, ale aj vďaka chémii sa dodnes venuje problémom životného prostredia spoločne so svojimi žiakmi. Už 22 rokov učí na Strednej odbornej škole polytechnickej Jana Antonína Baťu vo Svite, na ktorej sa ako študentka úspešne zapájala do chemickej olympiády. Aj preto bolo pre ňu úplne prirodzené viesť krúžok olympionikov a riešiť so žiakmi bádateľské environmentálne projekty.
Ochrana životného prostredia a chémia majú k sebe podľa Martiny Gánovskej veľmi blízko. Treba sa len pozerať s otvorenými očami a vnímať súvislosti. Zo skúseností môže povedať, že na strednú školu už prídu študenti, ktorí sú chémii naklonení. „Je dôležité, aby učitelia a učiteľky na základných školách vedeli žiakov zapáliť pre prírodné vedy. Ja potom len udržujem plameň,“ deklaruje obľúbená pedagogička, ktorá okrem výučby prírodovedných predmetov vedie aj krúžky chemickej olympiády a laboratórne práce z chémie.
Martina Gánovská je veľká zástankyňa bádateľsky orientovaného vyučovania. Učí žiakov hľadať reálne problémy týkajúce sa životného prostredia a navrhovať riešenia. Jej študenti sa tak v poslednej dobe zaoberali napríklad výskytom mikroplastov vo vodách, svetelným znečistením, využitím kompostárne vo Svite alebo obsahom kyslíka v tatranských plesách.
„Na krúžkoch, ktoré vediem, sú prioritné zručnosti, práca v laboratóriu a experimenty. Teória je jedna vec, ale reálne skúsenosti s chémiou sú tým najdôležitejším, čo chcem študentom odovzdať. Poobedia v laboratóriách sú pre mňa kľúčové,“ vyznáva sa excelentná učiteľka. „So zanietenými študentmi je radosť pracovať, lebo chcú, sú zvedaví, aktívni a majú obrovské množstvo otázok. Bývame tu spolu dlho do večera, niekedy ich odtiaľto doslova vyháňam. Ich úspechy sú pre mňa veľmi dojímavé a emotívne. Veľmi im držím palce, aby vydržali. Dostať sa na vysokú školu alebo začať niekde pracovať je jedna vec, ale vytrvať je kľúčové.“
Martina Gánovská je členkou Slovenskej komisie Chemickej olympiády, pracuje aj ako koordinátorka pre medzinárodnú súťaž Grand Prix Chimique, ktorá je určená žiakom odborných škôl a je zameraná na praktické zručnosti a prácu v laboratóriách. Ďalšou odbornou aktivitou je spolupráca na medzinárodnom projekte GLOBE, ktorý je zameraný na sledovanie stavu životného prostredia a vznikol v spolupráci s organizáciou NASA. Dáva šancu žiakom, ktorí nepatria medzi „študijné typy“, ale sú veľmi tvoriví, zruční a hľadajú vzájomné prepojenie a súvislosti prírodovedných javov.
V rámci programu GLOBE sa pravidelne organizujú študentské konferencie Globe Games, na ktorých žiaci prezentujú svojej bádateľské projekty a ich možnosti uplatnenia priamo v praxi. Minulý rok sa aj vďaka Martine Gánovskej podarilo pritiahnuť konferenciu po 15 rokoch aj na Slovensko, a to priamo do Svitu.
Študenti o pani učiteľke tvrdia, že je vždy pozitívne naladená, prísna, ale férová a má odpovede na mnohé otázky. Martina Gánovská si myslí, že ako všetko v živote, aj učiteľské povolanie je o nastavení človeka. Nominácia na Cenu Dionýza Ilkoviča je pre ňu obrovská česť. „Podnetné je, že ma nominoval môj bývalý žiak Ľubomír Gallo, s ktorým sme spolupracovali na viacerých projektoch vrátane chemickej olympiády. Spätná väzba od žiakov je pre mňa najkrajšie ocenenie, ktoré si beriem k srdcu.“
Pani učiteľka z podtatranského Gerlachova si nevie predstaviť, že by v živote robila niečo iné, ako učila. „Mladí ľudia mi dávajú obrovské množstvo energie. Nie je to pre mňa nadpráca. Nesmierne ma to baví a napĺňa.“
„Učiteľ by mal byť motivátorom. Mal by počúvať mladú generáciu, ktorá má veľmi dobré nápady. Mal by ich viesť a byť mentorom. Nie všetko je totiž o vedomostiach, ale podstatné sú aj postoje, názory a vzťahy. Učiteľ by mal byť inšpiráciou pre žiakov vo svojom okolí.“