Gabriela Podracká je zanietená učiteľka chémie a fyziky. Pre tieto prírodovedné predmety už nadchla mnoho študentov Evanjelického gymnázia Jana Amosa Komenského v Košiciach. Dokazujú to najmä tí, ktorí ju po vyučovaní čakajú pred učebňou chémie, aby mohli experimentovať nad rámec učebných osnov, pripravovať sa na chemickú olympiádu či maturitné alebo prijímacie skúšky. Jej vášeň pre prírodné vedy je doslova nákazlivá.
V jednej triede sa tak stretnú malí výskumníci z prímy či sekundy s maturantmi a olympionikmi rôznych kategórií. Nevyberá si iba jedného talentovaného žiaka, ktorému sa venuje, ale zapája všetkých, ktorí prejavia záujem o jeden z jej dvoch obľúbených predmetov. „Po škole“ zostávajú často až do večerných hodín a z budovy gymnázia ich občas „vyprevádza“ nedočkavý školník.
Pre prírodné vedy a najmä chémiu nadchla Gabrielu Podrackú jej triedna učiteľka na gymnáziu. Pôvodne však snívala o štúdiu medicíny. Neskôr sa chcela venovať iba chémii. Až keď ju na vysokej škole preložili na kombináciu tohto prírodovedného predmetu s fyzikou, objavila čaro fyzikálnych zákonitostí. Ani počas vysokoškolského štúdia si však nevedela predstaviť, že raz bude učiť. Videla sa skôr v chemickom laboratóriu ako za katedrou. Až po štvornásobnej materskej dovolenke zakotvila v školstve. „Učím už dve desaťročia a som nesmierne rada, keď sa mojim študentom darí. Nemám problém sa im venovať, pokiaľ vidím, že majú o prírodné vedy záujem. Mnoho študentov je ochotných na sebe pracovať, a to je základný predpoklad pre úspech na olympiádach, ale aj v bežnom živote“ objasňuje pani učiteľka.
Talentovaných študentov podporuje na súťažiach osobne, je ochotná cestovať s nimi v rámci celého Slovenska. Dokáže vycítiť talent a vie, že predmety ako chémia a fyzika si vyžadujú čas, aby sa v nich študenti zorientovali a pochopili ich. Jej krúžok chémie nadchýna študentov vďaka pestrým laboratórnym cvičeniam a pokusom a predovšetkým rozširuje ich obzory. Zanietená pedagogička mnohých pripravuje na prijímacie skúšky na medicínu, ale čoraz častejšie sa jej žiaci rozhodujú aj pre štúdium príbuzných prírodovedných odborov, ako napríklad genetiky alebo biochémie.
„Na seminároch nediskutujeme len o chémii, ale aj o bežnom živote, radostiach i starostiach. Dôležité je aj to, ako žiaci vystupujú, ako sa správajú k iným a z akej školy pochádzajú.“
Fyzika a chemický seminár očarili aj Ivana Gregu, ktorého Gabriela Podracká pripravovala na európsku i medzinárodnú olympiádu. „Vďaka získaným skúsenostiam som sa prihlásil na štúdium na Cambridgeskej univerzite, kde si momentálne robím doktorát. S pani učiteľkou sme aj po rokoch dobrí priatelia,“ priznáva bývalý študent EGJAK v Košiciach.
Veľké nádeje momentálne pani Podracká vkladá do Richarda Grešíka, ktorý na jej seminároch pripravuje odborné zadania a občas sa postaví aj za katedru a vyučuje. „Mám možnosť zistiť, čo neviem, a vyskúšať si, aké to je prezentovať svoje vedomosti pred spolužiakmi,“ prezrádza nadaný študent štvrtého ročníka, ktorý je odhodlaný pokračovať v štúdiu chémie. Motivovala ho k tomu práve pani učiteľka, ktorá prenáša vášeň pre prírodné vedy aj na svojich žiakov. Vo svojom voľnom čase sa sama venuje štúdiu angličtiny.
Najväčším zadosťučinením je pre ňu uznanie od bývalých absolventov, ktorých dobre pripravila na vysoké školy, a oni aj vďaka nej obstoja v konkurencii. Učiteľstvo je podľa Gabriely Podrackej pekné povolanie. „Nominácia na Cenu Dionýza Ilkoviča je pohladením na duši. Práca a čas, ktorý študentom odovzdávam, tak prinášajú svoje ovocie aj z celospoločenského hľadiska,“ uzatvára nominovaná pedagogička.
