Desaťročia vychovávala mladých chemikov a neskončila s tým ani na dôchodku. Učiteľka chémie Elena Kulichová na Strednej odbornej škole v Novákoch pripravovala žiakov na olympiády, ale aj na prax, ktorá ich po škole čakala v chemických podnikoch a laboratóriách.

Jej cesta neviedla priamo za katedru. Elena Kulichová najprv s inžinierskym titulom vyštudovala technickú chémiu so zameraním na makromolekulovú chémiu a asi 16 rokov pracovala ako výskumníčka. Keď prišli deti, rozhodla sa trochu zvoľniť vysoké pracovné tempo. Prihlásila sa na voľné miesto učiteľky chémie na vtedajšej chemickej priemyslovke, dnes Strednej odbornej škole v Novákoch. Tak sa stala učiteľkou, ktorá vychovala generácie úspešných chemikov. 

„Najprv som mala tendenciu vysvetľovať veci asi dosť zložito a snažiť sa do žiakov nahustiť najnovšie vedecké poznatky, ale potom som si uvedomila, že niektorí žiaci z tej hodiny nič nemajú,“ spomína si Elena Kulichová na svoje učiteľské začiatky. Veľmi rýchlo sa z nej však stala pedagogička, ktorá sa vedela venovať žiakom všetkých úrovní. 

Najviac sa však našla v mimoškolskej činnosti. Žiakov pripravovala na chemické olympiády a vychovala viacero víťazov celoštátneho kola, ako aj na individuálnu stredoškolskú odbornú činnosť. Viedla tiež skupinové projekty, ktoré sa často venovali témam ochrany životného prostredia. Pri jednom z nich žiaci vyhrali aj vybudovanie modelového školského jazierka, kde by si vo väčšom mohli vyskúšať svoj projekt čistenia vody vodnými rastlinami. 

Talentovaných žiakov podľa nej možno rozpoznať už podľa toho, ako sa správajú na bežných hodinách v triede. „Sú vnímavejší, sledujú učiteľa, dokážu ho upozorniť na chybu alebo zastaviť, keď im nie je niečo jasné,“ hodnotí učiteľka. Už len spôsob, ako títo žiaci vedia položiť otázku, jej vedel prezradiť, že by stálo za to venovať im viac času. 

Takouto študentkou bola Monika Čerňanská. Kedysi ju pani učiteľka pripravovala na chemické olympiády, dnes sa ako učiteľka chémie sama venuje žiakom na rovnakej škole. Pani učiteľka Kulichová jej dokonca pomohla dostať sa na toto miesto, pretože len málokto strávil v škole a jej laboratóriách toľko času. A vzťah k chémii sa preniesol aj na Monikinu dcéru Dominiku Čerňanskú, z ktorej sa tiež stala úspešná olympionička s pomocou pani učiteľky Kulichovej. 

Dominika sa už ako škôlkarka pýtala na fotosyntézu a už ako deviatačka robila olympiády pre stredoškolákov. S pani učiteľkou sa poznala už od detstva, keď ju mama brávala do práce, a je jej veľmi vďačná, že sa jej a ďalším študentom pomáhala pripravovať na olympiády aj po tom, čo odišla do dôchodku.  

„Nie sme až taká veľmoc v chémii, ale čo vieme urobiť, je dobre vychovať nasledujúcu generáciu.“ 

Dominika by šla rada by šla v šľapajách pani učiteľky Kulichovej, tiež učila a vytvárala úlohy do chemickým olympiád. Elena Kulichová sa tomu venovala od roku 1997 viac ako dve dekády. Roky sa podieľala aj na organizácii krajských i celoštátnych kôl chemických olympiád. Od roku 1999 dokonca pripravuje reprezentačný tím Slovenskej republiky na medzinárodnú súťaž Grand Prix Chimique. Aj vďaka tomu sa súťažiaci viackrát umiestnili na popredných priečkach, vrátane tých medailových. V rokoch 2001, 2005 a 2021 si domov priniesli zlatú medailu, v roku 2007 striebornú. 

Elena Kulichová patrí k autorom učebníc stredoškolskej chémie pre odborné školy. Vytvorila moderne poňaté učebnice chemickej technológie a učebnice chemickej informatiky pre rovnomenný študijný odbor. Ten v roku 2004 vznikol práve na škole v Novákoch, ktorá tak  reagovala na nové trendy vo vzdelávaní, ako aj na aktuálne potreby zamestnávateľov. Žiaci  dostali príležitosť naučiť sa získavať, triediť, spracovávať a prezentovať informácie v prostredí nových technológií. 

Spoločenské uznanie učiteľov je na Slovensku stále nedostatočné. Tvoriví a iniciatívni mladí ľudia tak hľadajú priestor pre svoju realizáciu v iných profesiách. Podľa Eleny Kulichovej však stále existujú aj mladí zanietení pedagógovia, často bývalí olympionici, ktorých k tomu motivuje samotná práca s mladými ľuďmi a to, že vidia ich rozvoj. Pre ňu samu je najväčšou odmenou, keď jej bývalí žiaci robia to, čo ich napĺňa. „Keď ich stretnem po rokoch a povedia, že si dobre vybrali a štúdium alebo práca v odbore ich baví, to je to zadosťučinenie,“ uzatvára učiteľka chémie.