Michaela sa dnes venuje výskumu života v extrémnych podmienkach a hľadaniu mimozemského života. Zúčastnila sa už viacerých simulovaných misií na Mars a to dokonca ako veliteľka posádkyči vedúca výskumu. Pracuje s NASA, Európskou vesmírnou agentúrou a učí na International Space University. Raz by chcela letieť do vesmíru.
Keď mala 7 rokov, rodičia ju vzali na festival kníh. Len tak sa tam prechádzala a obzerala si rôzne knihy, keď zrazu uvidela na obale jednej z nich vybuchujúcu sopku. Vzala ju do rúk, začala listovať a presne vtedy sa to stalo – nadchla sa pre prírodu. „Veľmi ma fascinovalo, ako sa vôbec takéto veci môžu diať na zemi, prečo sa to deje, čo všetko výbuch sopky zničí a podobne,“ opisuje začiatok svojej fascinácie prírodou astrobiologička Michaela Musilová.
Podobne sa neskôr zamilovala do vesmíru. Keď jej rodičia nakupovali v nákupnom centre a ona sa nudila, zašla do kníhkupectva. Keď videla, koľko rôznych planét existuje, aké prstence má Jupiter či Saturn, no predovšetkým to, že vo vesmíre môže existovať život, celoživotná fascinácia bola na svete. „Až keď som mala 15 rokov som zistila, že existujú astrobiológovia a že sa hľadaniu mimozemského života dá venovať v NASA. Vtedy som si uvedomila, že práve toto je moja vysnívaná práca.“
Roky na základnej a strednej škole nemala veľmi rada. Keďže sa s rodičmi veľa sťahovali, nie vždy úplne ovládala jazyk, v ktorom sa na danej škole učilo. „Musela som sa ho vždy najskôr naučiť. Učitelia ma kvôli tomu často podceňovali a ani s rovesníkmi som nemala najlepšie vzťahy.“ Kým na základnej škole nemala šťastie na výnimočného učiteľa, na strednej škole v Taliansku si ju našiel Monsieur Paclet. Učil ju na francúzskom lýceu v Ríme, kam sa s rodinou presťahovali. Až vďaka nemu prišla na chuť matematike. Videl v nej talent a potenciál napriek tomu, že nechodila rada do školy a na úlohy sa niekedy vykašlala. „Bol pre mňa silnou oporou v škole,“ spomína s úsmevom.
Keď videl, že sa na hodiny nepripravuje poctivo, začal ju čoraz častejšie vyvolávať k tabuli. Práve tým ju postrčil, aby svoj talent rozvíjala. „Nechcela som ho sklamať a hlavne som nechcela, aby stratil dobrú mienku o mne. Tak som sa začala poctivejšie pripravovať.“ Vždy keď videl súťaž či projekt, do ktorého by sa mohla zapojiť, ponúkol jej ho. Často ju povzbudzoval a keď sa mu zverila, že by chcela ísť študovať astrobiológiu, ako jeden z mála ju podporil. „Spomínam si, že to bol práve on, kto mi opakoval, že na to mám.“
Hoci väčšina ľudí ju odrádzala od prírodných vied, dnes je vďačná, že sa nedala. Vďaka nim denne objavuje nové veci a je vždy nanovo nadchnutá. „Veda a technológie sú o posúvaní hranice našich znalostí a dopracovávaní sa k novým veciam. Technológie sa menia a vyvíjajú prakticky každý deň a je super, ak toho môžete byť súčasťou.“
