Priveľa ekonómov a manažérov

Trh práce na Slovensku je v disproporcii so zameraním absolventov. Najžiadanejší sú absolventi prírodovedných a technických smerov. Údaje portálu Profesia ukazujú, že životopis jedného takéhoto absolventa si pozrie v priemere až 5 firiem. 

Najviac zastúpené odbory medzi absolventmi sú pritom ekonómia, manažment a pedagogické vedy. Tento stav vedie k ekonomickej neefektivite a k nárastu počtu ľudí, ktorí sú vo výsledku nútení pracovať mimo odbor, ktorý vyštudovali. V súčasnosti je na Slovensku situácia najhoršia spomedzi krajín Európskej únie, mimo svoj odbor u nás pracuje až 40 % ľudí. 

Európske dáta z roku 2022, ktoré mapujú situáciu na trhu práce, identifikujú 38 povolaní, ktoré trpia nedostatkom pracovníkov. Medzi top tri neprekvapivo patria inžinieri, zdravotnícki pracovníci a informatici. Na prvých desiatich priečkach s nadbytkom pracovníkov by sme nenašli ani jedno STEM povolanie (STEM – Science, technology, engineering and mathematics, teda veda, technológia, technika a matematika).

Nedostatok absolventov v prírodovedných a technických odboroch úzko súvisí s nezáujmom študentov o tento typ štúdia na slovenských vysokých školách. Zatiaľ čo na úrovni EÚ narástol počet absolventov STEM odborov v priebehu rokov 2013 až 2019 zhruba o 10 %, na Slovensku poklesol zhruba o 40 %.

Študenti, ktorí sa rozhodnú pre STEM odbory ich často radšej študujú v zahraničí a na Slovensko sa po skončení mnohí z nich nevracajú. Podľa Inštitútu vzdelávacej politiky je to prípad viac ako polovice najúspešnejších maturantov z matematiky a mnohých absolventov popredných gymnázií a bilingválnych programov. Slovenský trh práce tak kontinuálne stráca veľkú časť talentov v dôležitých oblastiach. Práve títo ľudia by však mali posúvať hospodársku a ekonomickú úroveň krajiny a prispieť k jej konkurencieschopnosti, pričom práca s technológiami na čele s umelou inteligenciou je nevyhnutnosťou.

Príčinu treba hľadať na stredných školách

Postupnosť dôvodov pritom nie je ťažké odhaliť. Technické odbory končí na vysokých školách málo absolventov, pretože si ich vyberá len málo študentov – iba málo stredoškolákov z nich aj maturuje. Na Slovensku v tomto roku z matematiky maturovalo len niečo cez 11 % všetkých maturantov a ich počet sa každoročne znižuje. Na stredných školách, ktoré sú v TOP 10 z pohľadu počtu medailí ich študentov na medzinárodných prírodovedných súťažiach za posledných 10 rokov, je však situácia iná ako pri ostatných SŠ. Aspoň z jedného prírodovedného predmetu na nich maturuje 75 – 80 % žiakov, pričom najčastejšia voľba je matematika.

Čo teda robia úspešné školy inak? V prieskume, ktorý realizovala Nadácia Dionýza Ilkoviča, sa niektoré z najlepších stredných škôl na Slovensku zhodli, že majú zriadený školský vzdelávací program s navýšeným počtom vyučovacích hodín prírodovedných predmetov, podporujú rozvoj učiteľov a ich sebavzdelávanie, pristupujú k žiakovi ako k vedcovi a motivujú ho písať rôzne vedecké či ročníkové práce a žiaci majú možnosť vyberať si z voliteľných predmetov.

Navzdory malej, respektíve početne obmedzenej elite, slovenskí pedagógovia a ich študenti získavajú najcennejšie ocenenia na medzinárodných podujatiach. Napríklad zlaté medaily z medzinárodného Turnaja mladých fyzikov či štyri medaily zo svetového kola chemickej olympiády v tomto roku. 

Otázkou je, či sa to darí vďaka snahe zapálených jednotlivcov alebo je za tým podpora systému. Odpoveď zisťovala Nadácia Dionýza Ilkoviča v prieskume medzi 60 učiteľmi nominovanými na Cenu Dionýza Ilkoviča, ktorú získavajú učitelia a mentori prírodovedných predmetov – matematika, informatika, fyzika, biológia a chémia – ktorí vedú žiakov v rámci mimoškolskej činnosti na základných a stredných školách. Títo učitelia majú bohaté skúsenosti s prácou s talentovanými žiakmi a vo svojom voľnom čase vedú krúžky, v ktorých s mladými pracujú. Svojich študentov tam pripravujú na súťaže, v ktorých stredoškoláci často bodujú aj na medzinárodnej úrovni. Hovoria však, že podpora systému je nízka. 

Učitelia ďalej odpovedali na otázku, čo by pomohlo priviesť viac žiakov k maturite z prírodovedných či technických smerov. Popularizácia vedy na školách je podľa nich jednou z metód, ako riešiť tento problém. Podľa prieskumu, ktorý realizovala Nadácia Dionýza Ilkoviča, si až 70 % pedagógov myslí, že celospoločenské ocenenie prírodovedného vzdelania by zvýšilo záujem o maturitu z prírodovedných predmetov.

Laureáti Ceny Dionýza Ilkoviča sa pred niekoľkými dňami stretli s premiérom Ľudovítom Ódorom. Z diskusie vzišlo viacero odporúčaní, ktoré výnimoční slovenskí učitelia vidia ako kľúčové. Pedagógovia akcentovali dlhodobý problém. Aby sa zlepšila situácia v slovenskom školstve, je podľa nich potrebné popularizovať povolanie učiteľa, ktoré by do tohto sektora dokázalo prilákať kvalitných odborníkov. Ďalej učitelia zdôrazňujú dôležitosť súťaží a olympiád. Malo by sa podľa nich výrazne investovať do ich organizácie; nielen vo forme lepších finančných odmien pre účastníkov, ale materiálnym zabezpečením, aby prostredie a organizácia zodpovedali významu podujatia. Súčasný stav je podľa učiteľov často žalostný. Tým by sa zvýšila aj prestíž olympiád a motivácia mladých talentov. K tomu by prispelo aj to, aby boli úspešní študenti a talentovaní mladí ľudia viac medializovaní, napríklad prostredníctvom televíznych vysielaní.

Podpora najlepších a snaha o ich udržanie v krajine síce nevyrieši všetky problémy slovenského školstva, ale ak sa podarí urobiť správne, pomôže v dôležitej motivácii ďalších škôl a pedagógov, ktorí majú pri vzdelávaní veľký dosah. Pretože bez nej Slovensko nielenže čelí dramatickému odlivu talentov do zahraničia, ale aj stagnácii v kľúčových oblastiach výskumu a vývoja, ktoré sú kritické pre ekonomický rast a konkurencieschopnosť v globálnom meradle.