Stredoškoláci vycestujú do sveta reprezentovať Slovensko vo vedeckých súťažiach

Asociácia pre mládež, vedu a techniku (AMAVET) ho každoročne organizuje ako vyvrcholenie projektovej súťaže, kde súťažiaci – jednotlivci alebo skupiny – postupujú z krajských kôl s projektmi, ktoré vypracovali na ľubovoľné témy. Naprieč kategóriami súťažia o hlasy poroty, ktoré sú im vstupenkami na medzinárodné súťaže v zahraničí.

Aj keď mnoho stredoškolákov nemá k vykonávaniu výskumov na svojej škole dostatok prostriedkov, zvedavosť niektorých doviedla na pôdu univerzít či výskumných centier, kde na projektoch pracovali pod vedením kvalifikovaných odborníkov.

Medová pena je tenká vrchná bublinková vrstva na mede a často sa považuje za najkvalitnejší výťažok. Vášnivý včelár a gymnazista Matej Kmec sa preto rozhodol, že toto tvrdenie overí analýzou obsahu proteínov a enzýmov v mede a medovej pene a včelie produkty porovná: „V posledných rokoch sa objavoval fenomén predaja medovej peny za vyššiu alebo porovnateľnú cenu ako samotný med. Na internetových článkoch som sa často stretol s tým, že predajcovia sa odvolávali na vysoké zastúpenie proteínov oproti samotnému medu,“ popisuje svoj námet. Meradlom kvality medu je obsah bielkovín, čím viac ich obsahuje, tým je kvalitnejší. Obsiahnuté enzýmy sú zodpovedné za antibakteriálne vlastnosti.

Kvalita medu môže byť podľa Mateja ovplyvnená niekoľkými faktormi: „Medy sú veľmi citlivé na teplotu, uvádza sa, že najviac by mali dosahovať 50 °C. Teplota vie ovplyvniť enzýmy alebo vitamíny v mede, čím dochádza k znehodnocovaniu, a tak sa z nich stávajú len cukorné roztoky,“ vysvetľuje a dodáva, „ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje množstvo proteínov je, že sa včela nedostane k rôznym druhom rastlinných proteínov z dôvodu monokultúrnych porastov.“ V teste na určenie množstva proteínov najhoršie obstáli medy z veľkých obchodných reťazcov.

Jeho projektu sa podarilo obhájiť víťazné miesto v kategórii chémia. Včelárskym témam sa mieni venovať aj naďalej: „od malička som chodil s otcom k našim včelám. Jednou z motivácií robenia projektu bolo aj pochopiť, akú nezastupiteľnú úlohu majú včely v prírode a aké nenahraditeľné produkty pre nás tvoria. Vďaka spolupráci so Slovenským zväzom včelárov bola moja analýza publikovaná v mesačníku Včelár.“ V blízkej budúcnosti by sa chcel zúčastniť včelárskych konferencií, kde by mohol uskutočňovať osvetu medzi tými, ktorých včelárstvo zaujíma.

Autorka projektu Ľudmila Kvašnovská svojmu výskumu obetovala niekoľko dní na Letnej škole v CEITEC, výskumnom centre v Brne, zameranom na nanotechnológie v živých materiáloch: „Najviac si vážim možnosť pracovať pod vedením mentorky, PhD. študentky Michaely Vojníkovej. Veľmi sa mi páčila práca v laboratóriách, a taktiež nemôžem zabudnúť na prezentáciu projektu pred odbornou komisiou a spoznanie mladých vedcov zo Slovenska a Českej Republiky,“ spomína Ľudmila na možnosti v CEITEC. Svojmu projektu sa venovala aj mimo Letnej školy.

Nanozariadenie, ktorým sa vo svojom výskume zaoberala, sa volá lipozóm. Je guľovitého tvaru z tukov (lipidov) a má schopnosť do svojej štruktúry uzatvárať častice. Vďaka tomu sa stáva efektívnym nosičom liečiv, ktoré je možné zacieliť kamkoľvek do tela pacienta. Lipozómy sú preto potenciálnou alternatívou k liečbe nádorových ochorení chemoterapiou, ktorá stále spôsobuje mnoho nežiadúcich účinkov. Podávajú sa ako klasická chemoterapia, injekciou do žily.

Výskum lipozómov je v nanomedicíne živou témou: „už od 90. rokov sa používa Doxil, lipozomálne liečivo k nádorovým ochoreniam. Ten ale nebol dotiahnutý do najlepšej podoby a spôsoboval vedľajšie účinky. Preto je potrebný ďalší výskum a tvorba nových lipidov, aby boli zacielené priamo na choré bunky, čím sa nežiadúce účinky eliminujú,“ približuje Ľudmila uberajúci sa smer súčasného výskumu.

S projektom postúpila na Regeneron International Science and Engineering Fair (ISEF) v americkom Dallase. Súťaž sa uskutoční v polovici mája 2023 a dovtedy Ľudmila svoju prácu neustále vylepšuje: „projekt som doplnila o merania v prostrediach simulujúcich ľudskú krvnú plazmu a vnútro bunky. Vďaka tomu som získala informácie o stabilite lipozómu ako nanonosiči v ľudskom tele. Merania som rozšírila aj o dlhodobú stabilitu, ktorej výsledky slúžia ako podklad k tomu, či bude finálne liečivo stabilné, keď sa bude distribuovať priamo k pacientom.“

Ľudmile je zvedavosť blízka, a tak sa púšťa aj do ďalších výskumov: „Okrem tohto projektu mám za sebou stáž v medzinárodnom klinickom výskumnom centre, účasť na mnohých vedeckých prednáškach, seminároch a momentálne súťažím v Stredoškolskej odbornej činnosti. Budúci rok sa budem uchádzať o štúdium medicíny a popri štúdiu by som sa veľmi rada venovala vedeckej činnosti v oblasti nanomedicíny.“

Pilotný projekt gymnazistov Dávida Kepiča, Ladislava Antožiho, Adriána Mikolaja, Jakuba Blišťana a Roberta Hudáka je na Slovensku novinkou. Školský kalendár súťaží a korešpondenčných seminárov má slúžiť ako prehľadná sieť informácií o prebiehajúcich predmetových súťažiach: „Pri rozhovoroch s našimi rovesníkmi sme zistili, že je medzi nimi o súťažiach nízka informovanosť. Nám ale tieto podujatia dali veľa a myslíme si, že by o nich malo vedieť viac žiakov,“ hovoria autori projektu o svojom motíve. Taktiež ich inšpirovala skutočnosť, že na Slovensku existuje aktuálne jeden podobný kalendár, ktorý ale podľa nich neobsahuje podrobnosti o súťažiach vo všetkých predmetoch.

Najviac práce odviedli na programovaní a do postupu na medzinárodnú súťaž EUCYS v Bruseli ich čaká ďalšia výzva – rozšíriť kalendár o podujatia, ako sú dni otvorených dverí na vysokých školách a spolupráca s organizátormi, ktorá zabezpečí dodanie informácií o súťažiach: „Tento školský rok bol testovací, chceli sme zistiť, či dokážeme náš nápad pretaviť do ozajstného produktu a to sa nám podarilo. Chceme zaradiť aj prihlasovanie pre organizátorov, ukladanie preferencií užívateľov a odber noviniek emailom.“

Za myšlienkou projektu si pevne stoja a v jeho vývoji chcú pokračovať naďalej aj vďaka svojim skúsenostiam so súťažením: „Sme presvedčení, že súťaže obohacujú študentov o dodatočné zručnosti a vedomosti a majú sociálny aj cestovateľský aspekt. Prinášajú priateľstvá i obrovskú motiváciu pre pokračovanie v bádaní. Vďaka nim sa dokážeme posúvať ďalej v oblastiach, ktoré nás bavia.“

Postup všetkých víťazov či informácie o minulých a nadchádzajúcich ročníkoch Festivalu vedy a techniky nájdete na webovej stránke súťaže.