Róbert Jurčo: Stredoškolské súťaže ma dostali do CERN-u

Matematika ho oslovila už na základnej škole a na gymnáziu sa k nej pridala aj fyzika. Aby prehĺbil svoje znalosti, v posledných ročníkoch požiadal o individuálny učebný plán a vďaka nemu sa dostal do hlbokého samoštúdia. Jeho práca sa vyplatila – výhry v medzinárodných kolách súťaží ho motivovali sa venovať vede ešte viac a uvedomil si, že kombinovať výskum s cestovaním je to, čo ho napĺňa. Aj preto dnes už ako študent Karlovej univerzity Matematicko-fyzikálnej fakulty v Prahe pracuje v CERN-e.

V tomto článku sa dozviete:

Ako si Róbert vyšliapal chodníček k prírodným vedám

Kedy si zistil, že ťa matematika a fyzika bavia?

Na základnej škole som mal učiteľku matematiky, ktorá si na mne všimla, že ma to baví. Vždy ma posúvala ďalej, lebo videla, že by som sa tomu rád venoval. Na strednej sa mi to celé potvrdilo, keď sa matematika a fyzika stali mojim záujmom.

Máš nejaké konkrétne oblasti vo fyzike a matematike, ktoré ťa bavia viac než tie iné?

Dalo by sa povedať, že časom som dospel k obľúbeným témam, napríklad, že ma baví matematická fyzika viac ako aplikovaná, teda budem radšej počítať či programovať ako robiť experimenty, tie nie sú až tak pre mňa.

Ako si to mal so súťažami, venoval si sa im už na základnej škole?

Aj áno, ale tam to fungovalo tak, že keď žiak išiel na jednu súťaž, tak bol zrazu na všetkých, namiesto toho, aby mal podporu len v jednej oblasti. Nedávalo mi to príliš zmysel, preto som si tu súťaže skôr len vyskúšal.

Na strednej škole to už teda tak snáď nebolo.

To už našťastie nie. Bavilo ma učiť sa, takže keď som sa dozvedel o medzinárodných súťažiach, tak som to chcel skúsiť. Videl som za tým aj to, že keď sa mi podarí umiestniť, tak mám výlet do zahraničia (smiech). Nebola to moja ústredná motivácia, zaujímala ma matematika a fyzika a zahraničie bol bonus, že z toho niečo môže byť.

Dopĺňali ti súťaže niečo, čo nebolo v škole obsiahnuté?

Nešlo o to, že by mi niečo chýbalo, skôr som si našiel záľubu a súťaže z nej vyplývali. Bavilo ma študovať matematiku a fyziku a súťaže boli cesta, kde som sa mohol realizovať. Z olympiád som mal veľký prísun príkladov na počítanie, čo ma veľmi odborne obohatilo a tak som si aj otestoval, ako správne veciam rozumiem.

Ako vyzerala tvoja príprava?

Moja príprava nebola smerovaná primárne na súťaže, ale ako som spomínal, bavilo ma sa učiť matematiku a fyziku vo voľnom čase. Akurát pred každým kolom som si prešiel veľa zadaní z minuloročných olympiád, aby som mal šancu uspieť.

Individuálny učebný plán ako efektívne samoštúdium

Prišla na teba niekedy kríza, kedy si ľutoval čas, ktorý si do učenia investoval?

To asi ani nie. V treťom a štvrtom ročníku som nemusel vlastne ani chodiť do školy, lebo som si s vedením gymnázia vybavil individuálny plán, takže o to som bol efektívnejší. Po napísaní dvoch písomiek z každého predmetu mi uzatvorili učitelia známky a ja som chodil len na tie hodiny, ktoré som chcel. U nás na škole mal možnosť individuálneho plánu každý, kto bol aktívni v súťažiach. Tento čas som investoval do matematiky a fyziky.

Aký si mal dôvod k využitiu individuálneho plánu? Nebolo ťažké doháňať všetko ostatné?

Omnoho rýchlejšie sa učím vtedy, keď sa pripravujem sám a doma, ideálne s kávou a koláčikom k tomu (smiech). Byť v škole a počúvať výklad mi nikdy nevyhovovalo. Na konci roka som si pýtal od spolužiakov zápisky, z ktorých som sa pripravil na testy. Pripadalo mi to takto ako lepšie investovaný čas oproti tomu sedieť v škole a písať si poznámky. Vedel som, že sa to všetko dokážem naučiť aj bez výkladu, a tak som sa pripravoval na to, kde mi to dávalo väčší zmysel a pre mňa vyhovujúcim spôsobom. Osamote som prečítal veľa kníh a prepočítal som množstvo príkladov.

Na koho si sa obrátil, keď si študoval sám?

Mal som peknú zbierku materiálov, čiže skôr ja som sa obracal na učiteľov s odporučením do výuky (smiech). Čerpal som hlavne z niektorých veľmi známych kníh o fyzike, ktoré sa oplatí čítať, pretože sú veľmi dobre napísané, napríklad z bakalárskeho štúdia pre vysoké školy. MIT (Massachusetts Institute of Technology) má otvorené poznámky zo všetkých predmetov, čo je skvelé pre hocijaký študijný odbor.

Takže, považuješ sa za samouka?

Áno, tento štýl učenia sa mi hodí viac.

Mal si to potom na vysokej škole jednoduchšie po všetkej tej domácej príprave a súťažení?

Dá sa povedať, že áno, pretože už som vedel, ako sa učiť. Mal som načítané vysokoškolské texty, takže mnohé veci som videl opakovane a lepšie som si ich zapamätal. Keďže som nemusel tráviť toľko času nad povinnými predmetmi, nabral som si aj také, ktoré mi rozšírili znalosti.

Práca v CERN-e je výsledkom Róbertovho dlhoročného záujmu

V čom spätne hodnotíš výhodu zúčastňovania sa súťaží?

Veľmi mi pomohli dostať sa do CERN-u. Hlási sa sem veľa ľudí s dobrými študijnými výsledkami a pri výbere zaváži, či v niečom vynikajú. Ak videli, že v životopise mám štyri medzinárodné olympiády, veľmi mi to dopomohlo sa dostať nad priemer. Pracovná skúsenosť v CERN-e znamená otvorené dvere všade vo svete.

Ako funguje tvoja spolupráca s vedeckým centrom?

Sú tu stále voľné pracovné miesta, ale dostať sa sem natrvalo je takmer nemožné. Dá sa tu byť na doktorandskom štúdiu, na tri roky, na päť rokov alebo potom na jeden rok pre študentov, ako to mám ja. Nie je to stáž, ale práca a dĺžka zamestnania je tu udeľovaná podľa uchádzačových skúseností.

Bola práca v CERN-e vždy tvojím snom?

Nie, bolo to celkom spontánne – vedúci bakalárskej práce mi navrhol dva dni pred deadlinom, či to nechcem vyskúšať. Napísať životopis, motivačný list a zohnať všetky papiere mi dalo celkom zabrať, ale oplatilo sa.

Vedel by si priblížiť, na akom výskume pracuješ?

Uvediem k tomu krátky úvod. Hlavná myšlienka CERN-u je jeho urýchľovač častíc, ktoré sa navzájom zrážajú za vzniku nových. Popri ňom funguje aj detektor, ktorý zrážky zachytí. Aj vo vesmíre sú takéto nárazy, napríklad vtedy, keď častice vylietavajú z centier galaxií. Je ich síce menej, no majú omnoho väčšiu energiu, asi desaťnásobnú ako v CERN-e, a preto mať detektor vo vesmíre by bolo výhodnejšie. Do roku 2040 chceme vyslať takýto detektor do kozmu, je tam však problém s chladením – pri tvorbe veľkého elektrického prúdu pre funkčnosť zariadenia je potrebné mať transformátor, ktorý sa bežne zahrieva. Môj výskum je zameraný na vytvorenie transformátoru, ktorý dokáže produkovať prúd bez toho, aby roztopil svoj materiál.

Róbert popisuje svoj výskum ďalej…
Pracujem so supravodivými materiálmi, ktoré dokážu viesť elektrický prúd bez toho, aby sa zahrievali. Sú to tenké káble o hrúbke 0,1 milimetra a 4 milimetre na šírku a zvládnu väčší tok energie ako stožiare z elektrární. Elektrina nimi prechádza bez akéhokoľvek odporu, preto sa tieto materiály pri prenose nezahrievajú. Jediný problém je ich fungovanie pri –200 stupňoch Celzia, ale našťastie je vo vesmíre dostatočne zima.

Ako vyzerá tvoja pracovná doba?

Robím koľko chcem a kedy chcem. Na projekt, ktorý mám stihnúť, mám jeden rok a je na mne, ako si plnenie rozvrhnem. S chodením do práce sa rozhodujem podľa toho, aký mám deň – niekedy nedokážem spraviť nič a mozog mi nepracuje, ale inokedy pracujem naplno aj celý víkend. Dôležité je posunúť prototyp ďalej od toho, ako sa mi dostal do rúk, aby sa mohol od neho odpichnúť ďalší výskum.

Čiže aj ty si dostal výskum po niekom pred tebou a posúvaš ho ďalej?

Áno, už existoval nejaký návrh, ale nebol skonštruovaný zo supravodičov, ale z bežnej elektroniky. Skladám ho z nových materiálov, takže veľa experimentujem. Predošlé dva mesiace som sledoval, ako funguje elektronika, ktorú používam a zisťoval som, čo ako funguje. Teraz optimalizujem – pomocou rovníc skúšam prísť na to, ako získam najviac prúdu, takže samá matematika. Aj napriek tomu, že sa to príliš netýka môjho zamerania, pretože toto je blízke aplikovanej fyzike a ja som teoretik, tak ma tento projekt a život, ktorý z neho vyplýva vo Švajčiarsku, veľmi baví.

Musíš v CERN-e okrem matematiky a fyziky ovládať aj informatiku?

Fyzika sa vo všeobecnosti nedá robiť bez znalostí informatiky, človek musí ovládať minimálne štyri programovacie jazyky a bez programovania na bežnej úrovni sa nezaobíde.

Kedy si došiel k tomuto zisteniu?

Chodil som na Gymnázium Ľudovíta Štúra v Trenčíne do triedy zameranej na programovanie. Dúfam, že takéto ročníky ešte stále otvárajú, pretože oceňujem skvelú skúsenosť, že hneď po skončení gymnázia som vedel programovať. Páčilo sa mi, že náš rozvrh bol informatikou skutočne nabitý, v jeden deň sme mali tuším šesť až osem hodín programovania. Aj napriek tomu, že som mal individuálny učebný plán, na tieto hodiny som do školy stále chodil.

Keď už sme pri tom, čo štúdium? Tento rok si skončil bakalárske štúdium a venuješ sa už len práci? Nie, výskum v CERN-e kombinujem so štúdiom. Keď som končil bakalárske štúdium, štátnice som spravil pred letom a mal som viac voľna. V CERN mám zmluvu na rok, takže prvý magisterský semester musím absolvovať dištančne a potom idem na skúšky do školy. Navyše, predĺžiť si štúdium kvôli CERN-u by mi vôbec nevadilo. Práve naopak, nerád by som školu odflákol a radšej by som sa do nej riadne pripravil.

Medzinárodné súťaže sú aj motiváciou k objavovaniu sveta

V čom majú podľa teba súťaže pridanú hodnotu?

Povedal by som, že to, čo je na stredných školách, je veľmi všeobecná prírodoveda o tom, ako fungujú veci okolo nás. Nejde ani hovoriť o vzájomnom dopĺňaní, pretože súťažné témy sú skôr vysokoškolskej úrovne. Fyzika na základnej škole a gymnáziu bola pre mňa veľmi povrchná a ani reálne neokúsila, o čom v skutočnosti je. Na to, aby jej človek rozumel, je potrebné mať základ v počítaní derivácií, integrálov a diferenciálnych rovníc, čo stredoškolská matematika neobsiahne. Preto sa na vysokých školách preberá prv matematika a až potom fyzika. Aj stredoškolské súťaže rátajú s tým, že študent má potrebné matematické základy.

Ako si sa venoval matematike teda ty, aby si mohol dokazovať patričné úspechy vo fyzike?

Spočiatku to bolo tak, že na gymnázium som išiel len kvôli matematike. Netušil som, čo môže fyzika ponúknuť, lebo čo som o nej mohol vedieť zo základnej školy? Prišiel som na to až neskôr. V Trenčíne stojí vedľa môjho bývalého gymnázia knižnica a narazil som tam na učebnicu vysokoškolskej matematiky pre fyzikov o veľkosti Biblie a celý prvý ročník som ňou listoval. Vtedy som pochopil, že niektoré oblasti vo fyzike dosť súvisia s matematikou. Nadobudol som pocit, že vo fyzike zúročím vedomosti z matematiky.

Nerozmýšľal si nad tým, že by si sa v súťažiach ešte angažoval napríklad ako tvorca úloh?

Som členom Trojstenu a Fykosu v Prahe a chvíľu som pre nich robil príklady, keďže som sám veľa úloh prepočítal, pokojne to môžu byť aj tisícky počas príprav na strednej škole. Poznal som zbierky príkladov, o ktorých nikto na Slovensku nevedel, napríklad staré ruské knihy. Keď sa mi zdala úloha ľahká, niečo som k nej vymyslel a naopak. Bolo to fajn, ale potom mi to prestalo časovo vychádzať kvôli štúdiu.

Počas strednej školy sa z teba stal úspešný reprezentant Slovenska v zahraničí. Kde všade si sa vďaka svojím vedomostiam a súťažiam dostal?

Najďalej vo svete som bol vďaka medzinárodným kolám v Moskve, Portugalsku, Lotyšsku a Izraeli.

Povedz úprimne, nebavilo ťa viac skúmať cudzokrajnú kultúru než súťažiť?

Presne ako hovoríš, svojim spôsobom som to bral ako dovolenku (smiech). Dva týždne v Izraeli boli skutočný úžas. Najviac som si užíval kultúru, výlety po krajine a objavovanie, ako v nej ľudia žijú. Preto ma veľmi prekvapilo, že vždy s príchodom večera ostali ostatní Slováci na izbe. Nerozumel som, prečo nechceli ísť objavovať miestny život. Usiloval som sa využívať čas na medzinárodnom kole čo najviac na spoznávanie okolia. Rád sa do týchto krajín vraciam, napríklad v Lotyšsku som bol už trikrát. Okrem spoznávania kultúry sa snažím vytvárať aj priateľstvá, pretože potom je pohyb po svete omnoho jednoduchší.

Na súťažiach ste mali možnosť navštíviť aj výskumné centrá v daných krajinách. Bolo to pre teba istou inšpiráciou k práci v CERN-e?

Áno, rád by som cestoval po svete, preto zvažujem doktorandské štúdium napríklad v Kórei alebo v Japonsku. Najradšej som, keď sa mi darí kombinovať vedu a cestovanie dohromady. Švajčiarsko je v tomto úplne ideálne, pretože sú tu Alpy, zároveň je to krajina s veľmi dobrým výskumom a platmi, takže skvelá lokácia.

Komu by si súťaže odporučil? V prvom rade tým, ktorých baví matematika a fyzika a venujú sa im vo voľnom čase. Súťaže sú super príležitosť, ako svoju prácu zúročiť cestovaním, spoznávaním nových ľudí z rôznych miest Slovenska. Keď sa človek dostane do vyšších kôl, stretáva istých ľudí minimálne zopár mesiacov na sústredeniach, kde je možnosť sa zblížiť. Komunita v súťažiach je super, pretože si okrem zážitkov vieme vysvetliť riešenia zadaní a učíme sa navzájom. Olympiády môžu tiež poslúžiť k nadobudnutiu nových riadkov v životopise, ktoré pomohli aj mne.

Prehľad Róbertových úspechov na gymnáziu

*Medzinárodná tímová súťaž

Pamätný list sv. Gorazda, 2019 – najvyššie ocenenie ministrom školstva

Pohár Trenčianskeho samosprávneho kraja, 2019 – za reprezentáciu a umiestnenie na celoštátnom kole fyzikálnej olympiády