Úspešný chemik Hugo Letavay: Je tradíciou, že Slovensko vyhráva na medzinárodnej chemickej olympiáde medaily

Chémia je o experimentovaní a robení pokusov, avšak aby z nich niečo vyšlo, musí byť všetko premyslené. Akú cítiš slobodu a kreativitu v chémii napriek nutnej presnosti?

Je zábava skúšať, čo vyjde z toho, čo si naplánujem. Pretože, ako hovorí jeden profesor, „papier znesie všetko“. Nakresliť a pripraviť si môžem čokoľvek, ale keď príde k skúšaniu v praxi, vždy cítim neistotu, či to vyjde. Minule som robil úlohu, kde som pri príprave zistil, že bude vznikať zrazenina, ktorá však nemala ovplyvniť reakciu. Keď som začal robiť zadanie, všetko vychádzalo podľa mojich výpočtov — akurát som si neuvedomil, že farebný prechod má ísť z červenej do modrej. A keďže mi v tom plávala zrazenina červenej farby, tak vidieť bolo, no…

Nič.

Áno (smiech).Vždy je v chémii možnosť prejaviť kreativitu, a práve preto by som možno v budúcnosti rád robil výskum. Veľmi nad tým rozmýšľam, pretože vo výskume sa robí stále niečo nové a každých pár rokov sa obmieňa to, na čom pracujete. Je to rozdiel napríklad oproti priemyslu, kde sa väčšinou opakuje dokola ten istý postup.

Aká oblasť chémie ti aktuálne prináša najviac radosti?

Baví ma organická chémia, no v poslednej dobe ma začala zaujímať aj fyzikálna chémia, nakoľko som sa rozhodol, že budem maturovať z fyziky. Čo ma možno baví menej, je biochémia, kde sa musím učiť veľa názvov naspamäť. Postupne ma však začínajú baviť aj ďalšie oblasti chémie, keď objavujem, ako krásne sa to všetko prepája. Je to pre mňa veľmi fascinujúce.

Koľko času zvykneš tráviť v laboratóriu?

V laboratóriu som dosť často. Mám individuálny študijný plán, takže keď v škole preberáme niečo, čo si dokážem doštudovať sám, vtedy sa venujem chémii v laboratóriu. Nie vždy tam však robím niečo praktické. Mám viacerých spolužiakov, ktorí riešia chémiu, a tak do laboratória chodíme spoločne. Často tam napríklad počítame úlohy na Medzinárodnú chemickú olympiádu. V laboratóriu máme aj tabuľu, čo je dosť užitočné. Vďaka nej si môžem urobiť od napísaného odstup a vtedy mi často udrie tá správna myšlienka.

Máš možnosť si v laboratóriu skúšať to, čo si sám naplánuješ alebo musíš nasledovať presné postupy?

Často si postupy pripravujem sám. Najviac ma bavia farebné reakcie, hoci nie vždy dopadnú tak, ako by som si želal. Niekedy navarím namiesto farebného roztoku nejakú čiernu hustú hmotu, ktorá sa nedá použiť. Keď vymýšľam syntézu, vychádzam z vedeckých štúdií. Je to však pomerne náročné, a tak sa mi pokus často na prvýkrát ani nepodarí.

Postupy pripravujem aj vtedy, keď majú žiaci z iných tried laboratórnu prax. Pani profesorkám zvyknem chystať pomôcky na vyučovanie alebo im pomáham priamo na hodine so žiakmi. Zapájam sa aj do dní otvorených dverí (DOD) na našom gymnáziu, kde nám pani profesorky umožňujú vymýšľať ukážky v laboratóriu. Následne s nimi konzultujeme, čo sme pripravili a ony nás vždy usmernia tak, aby naše nápady čo najviac zaujali verejnosť.

Akú ste mali odozvu od žiakov na program, ktorý ste pripravili na DOD?

Zvyčajne býva dobrá odozva. Pripravujeme to viacerí a aj napriek tomu je to časovo náročné – venujeme tomu jeden až dva dni. Tento rok sme napríklad predvádzali takzvané chemické oscilátory, ktoré opakovane menia farbu ako semafor. Bol to asi najzaujímavejší experiment, aký som zatiaľ v laboratóriu vyskúšal. Keď som videl, ako tá reakcia funguje, tešil som sa ako malé dieťa, keďže je veľmi citlivá na správne nastavenie podmienok.

Okrem DOD sa pripravuješ aj na chemickú olympiádu. Tvojím pedagógom je Miroslav Kozák, ktorý v roku 2017 získal Cenu Dionýza Ilkoviča. Ako vyzerá vaša spolupráca?

Pán profesor Kozák ma chémiu priamo neučil, ale poznáme sa vďaka prípravám na olympiádu. Už v deviatom ročníku na základnej škole som sa zúčastnil chemickej olympiády v najnižšej kategórii (D). Moja pani učiteľka sa potom od pána profesora Kozáka, ktorý je predsedom krajskej komisie, dozvedela, že ma môže prihlásiť aj do vyššej kategórie. Skúsili sme to a zhodou okolností som uspel v oboch – vyhral som vo svojej kategórii pre deviatakov (D) aj v tej vyššej pre prvákov stredných škôl (C). Žiaľ, do vyššej kategórie som sa ale nestihol prihlásiť včas, a tak som nefiguroval vo výsledkovej listine. Pán profesor ma zaradil len neoficiálne bokom. Aj tak som mu za túto možnosť veľmi vďačný, pretože mi to veľa dalo a výrazne ma to posunulo.

Takže hneď v prvom roku si si vyskúšal aj konkurenciu starších žiakov z vyššej kategórie?

Áno, boli odo mňa o rok starší. Mladší žiaci môžu súťažiť vo vyššej kategórii, opačne to však nefunguje. Keď som nastúpil na Gymnázium V. B. Nedožerského v Prievidzi, kde pán profesor Kozák pôsobí, sám ma oslovil a ponúkol mi možnosť zúčastňovať sa krúžkov, na ktorých sa žiaci pripravujú na chemickú olympiádu. Keďže už vedel, že sa mi v predchádzajúcom roku podarilo vyhrať svoju kategóriu, rozhodol sa, že ma zaradí rovno do najvyššej kategórie (A), ktorá je určená pre tretiakov a štvrtákov stredných škôl. Bola to pre mňa obrovská príležitosť. Podarilo sa mi prejsť všetkými troma výberovými kolami, ktoré nasledujú po národnom kole, hoci na medzinárodnú chemickú olympiádu do Zürichu som sa už nedostal. Aj tak to však hodnotím veľmi pozitívne – práve na výberových sústredeniach som sa toho naučil azda ešte viac než počas samotnej prípravy na jednotlivé kolá. O rok neskôr sa mi už podarilo dostať na medzinárodnú olympiádu do Rijádu.

Ako si dokázal za ten rok urobiť taký veľký vedomostný skok?

Musel som sa to nejako naučiť, no zároveň bolo dôležité mať dosť odhodlania si sadnúť k učeniu a povedať si: „Dobre, dnes sa to naučím.“ Robil som to preto, že ma to baví a chcel som sa dozvedieť niečo nové. Ale neraz som si pomyslel, že by som radšej spal, ale namiesto toho som sa učil organickú chémiu. Niekedy sa treba aj trochu prekonať.

Ako často si sa v tom období stretával s Miroslavom Kozákom?

Nie až tak často. Pán profesor má však výborný organizačný talent. Je v kontakte s mnohými svojimi bývalými študentmi, ktorí sa zúčastnili súťaží – ja som, ak si dobre pamätám, jeho 36. účasťou na Medzinárodnej chemickej olympiáde. Keď vedel, že niektorú tému je dobré vysvetliť viacerým, ktorí sa pripravujú na súťaž, pozval na konzultáciu svojho bývalého študenta, ktorý sa tej téme venuje. Ak mal čas, veľmi rád prišiel a spravil nám prednášku. Prišlo mi to oveľa lepšie, než si o tom len čítať v knihách. Keď som niečomu nerozumel, mohol som sa ich rovno spýtať.Takže sme mávali častejšie konzultácie s bývalými študentmi než priamo s pánom profesorom. On učí na gymnáziu a niektoré oblasti chémie, ktoré sa preberajú na olympiáde, presahujú bežné stredoškolské učivo.

Takáto sieť študentov je úžasná – predpokladám, že je to veľmi efektívny spôsob konzultácií.

Jeho sieť však nevznikla zo dňa na deň. Má naozaj veľa, čo môže odovzdať. Na konzultáciách sa spolu s kolegyňami venuje najmä mladším študentom, ktorí sa pripravujú na nižšie kategórie olympiády – B, C a D. Je skvelý učiteľ, aj keď sa dokáže ľahko odchýliť od pôvodnej témy a zrazu sedíme na konzultácii o hodinu dlhšie. Rozpráva nám svoje príbehy, historky, všeličo (smiech). Ale práve vďaka tomu nie je výklad suchý – pôsobí ľudsky a lepšie si to zapamätáme.

Ako na teba pôsobí pán profesor Kozák ako osobnosť?

Keď vidíte, s akým zápalom sa venuje olympiáde, namotivuje vás to. Je to úžasný človek a veľmi ho obdivujem za to, ako nezištne pomáha študentom. A to sa netýka len jeho – aj ostatní ľudia, ktorí sa podieľajú na organizácii chemickej olympiády, sú pre nás veľkou oporou. Pripravujú zadania a s ich autormi usporadúvajú besedy, na ktorých vysvetľujú súťažné úlohy – práve tam sa dá naučiť obrovské množstvo vecí. Obdivujem všetkých, ktorí sa do organizácie súťaže zapájajú a nájdu si na to čas popri svojej práci.Venujú sa mladým talentom, ktorí môžu byť v budúcnosti ich kolegami.

Spomínal si, že si sa zúčastnil troch výberových kôl. Ako sa vyberá zostava súťažiacich, ktorí idú na medzinárodnú olympiádu?

Prebieha to na viackrát, pretože podľa pravidiel sú povolené dva týždne odbornej prípravy na vysokých školách. Najprv máme teoretické výberové sústredenie, kde píšeme vedomostné testy. Po týždňovej prestávke nasleduje ďalšie sústredenie zamerané na praktické úlohy. Z každého stretnutia niekoľko ľudí vypadne. A keďže organizátori z týchto týždňov trochu skrátili program, ostáva priestor aj na tretie stretnutie, ktoré slúži ako simulácia medzinárodnej súťaže.

Keďže vo výberových kolách už ide o veľa, zdajú sa ti úlohy ťažšie než na celoštátnom kole?

Áno. Teoretické úlohy bývajú na výberových konaniach oveľa ťažšie, aby zodpovedali náročnosti medzinárodnej súťaže. Ťažké je to aj časovo, pretože vyriešiť úlohu za daný čas mi niekedy pripadá až nemožné. Často potrebujem najskôr dostať nejakú myšlienku a potom ju v tom krátkom čase čo najviac rozpracovať.

To je veľmi zodpovedná príprava, a to nielen zo strany súťažiacich, ale aj organizátorov. Ako sa to potom prejaví na medzinárodnej olympiáde?

Slovensko patrí medzi najúspešnejšie európske krajiny. Je tradíciou, že každoročne získavame medaily. Naopak Švajčiari alebo Francúzi sú radi, keď vyhrajú aspoň bronz. Slovensko má systém prípravy na medzinárodnú súťaž veľmi dobre nastavený.Napríklad v Amerike alebo Číne nemajú výberové sústredenia ako my – súťažiacich vyberajú len na základe celoštátneho kola. Čína má miliardu obyvateľov a nás je len päť miliónov. Keď si tam vyberú štyroch z celoštátneho kola, je veľká šanca, že budú veľmi dobrí.

Keď si na Slovensku prejdeš po národnom kole výberovým konaním aj simuláciou medzinárodnej olympiády, ako sa ti potom javí náročnosť úloh „naostro“?

Hm, ťažko povedať. Ja osobne by som povedal, že napríklad minulý rok boli na našich výberových sústredeniach úlohy ťažšie, minimálne z organickej chémie.

Čo na teba zapôsobilo v Saudskej Arábii okrem súťaženia?

Je to veľmi pekná krajina a užil som si to tam, aj keď som zažil veľa kultúrnych šokov. Napríklad to, že Arabi používajú len 100- až 200-mililitrové fľašky na vodu – pre mňa je to veľké plytvanie plastom. Tiež bolo zaujímavé pozorovať, aké majú ženy v tejto krajine postavenie, ktoré je – aspoň v Rijáde – lepšie, než by ste očakávali podľa našej verejnej mienky.

Bolo nám tam veľmi teplo – zistil som, že keď je vzduch teplejší než moje telo, ovievanie mi nepomôže, bolo to akoby som sa ofukoval fénom. Mali sme pomerne veľa voľného času, takže sme napríklad navštívili vedecké múzeum, kde nás hneď na úvod privítal nápis, že Alah stvoril Slnko a z ďalších tabúľ sme sa dozvedeli, že ropa je obnoviteľný zdroj energie – len ten proces trvá veľmi dlho.

Toto všetko sa udialo za uplynulý rok. V trende súťaženia však pokračuješ, keďže si opäť uspel v celoštátnom kole chemickej olympiády. Okrem toho si súťažil aj v Česku.

V Pardubiciach prebehlo české národné kolo chemickej olympiády, rovnaké, aké máme aj my na Slovensku. Je to taký zvyk – Slováci idú na českú olympiádu a naopak. Zúčastnili sme sa ako neoficiálni účastníci, takže naše umiestnenie nie je uvedené v ich výsledkovej listine. Keďže sa to konalo ešte pred naším národným kolom, pán docent Putala (predseda Chemickej olympiády na Slovensku, pozn. red.) urobil výsledkovú listinu zo všetkých krajských kôl a vybral päť študentov s najvyšším bodovým ziskom. Tam sa mi podarilo neoficiálne získať štvrté miesto.

Okrem toho si znova prešiel všetkými výberovými kolami na Slovensku a stal si sa členom delegácie, ktorá bude reprezentovať Slovensko na Medzinárodnej chemickej olympiáde začiatkom júla v Dubaji. Gratulujeme ku všetkým doterajším úspechom a veľmi ti držíme palce v Dubaji!

Ďakujem veľmi pekne. Áno, aj tento rok sa mi podarilo dostať na Medzinárodnú chemickú olympiádu, tentoraz znova v arabskej krajine – v Spojených arabských emirátoch. Veľmi sa z toho teším aj preto, že z našej školy sme sa do štvorčlennej delegácie prebojovali až dvaja. V prípravách však nepoľavujem a dúfam, že aj tento rok domov prinesiem ďalšiu medailu.

Pozn.: autor titulnej fotografie je Samuel Andrejčák