Maturant Oliver Novysedlák: Na biologickú olympiádu som sa pripravoval aj počas vystúpení Lúčnice

Kedy sa v rámci tvojich záľub pridala k tancu biológia?

Ja som sa vždy prikláňal k biológii. Všimla si to aj pani profesorka Martinkovičová, ktorá ma motivovala zúčastniť sa biologickej olympiády. Lenže tá sa v nižších ročníkoch týka špecializovaných oblastí, napríklad zoológie. Vtedy sa mi ten koncept vôbec nepáčil, takže som na súťaže nechodil. Prvýkrát som išiel na biologickú olympiádu v kvinte, kedy som nepostúpil ani zo školského kola. Avšak potom som sa tomu začal dosť intenzívne venovať a v sexte sa mi podarilo dostať už na medzinárodnú súťaž.

Takže tvoja obľúbená oblasť biológie pravdepodobne nebude zoológia.

To nie. Už na druhom stupni základnej školy som si začal uvedomovať, že chcem ísť na medicínu, takže biológia človeka – najmä fyziológia – bola pre mňa vždy niečím zaujímavým. Počas môjho olympijského obdobia som si začal obľubovať aj molekulárnu biológiu a genetiku. S týmito oblasťami som sa zblížil na Katedre genetiky na Prírodovedeckej fakulte, kde som stážoval u magisterky Sofie Virágovej a u doktora Filipa Červenáka.

Aké sú možnosti pre stredoškolákov v rámci stážovania?

K stáži som sa dostal cez pani doktorku Katarínu Juríkovú, ktorá je predsedníčkou biologickej olympiády. Napísal som jej a ona mi poskytla kontakty na ľudí z Katedry genetiky, s ktorými som sa dohodol na pravidelných stretnutiach. Myslím si, že dostať sa na takúto stáž nie je vždy jednoduché. Zároveň však človek, ktorý sa snaží a aktívne osloví ľudí, má veľkú šancu takúto príležitosť získať – podobne ako ja.

Čo všetko si na stáži mohol vykonávať ako stredoškolák?

Vždy som dostal nejakú úlohu či protokol, ktorý som mal v ten deň splniť. Pomáhal som vedcom s laboratórnymi metódami v rámci rozbehnutých výskumov, vďaka čomu som si cibril svoje praktické zručnosti. Nepracoval som na jednom ucelenom projekte, skôr som pomáhal rôznym ľuďom pri ich práci. Vyskúšal som si napríklad očkovanie kultúr (prenesenie mikroorganizmov z jedného prostredia na iné za účelom ich rozmnožovania, pozn. red.), elektroforézu (metóda separácie biomolekúl podľa ich veľkosti či náboja, pozn. red.) a taktiež som veľa pipetoval.

Poznáš v rámci biológie nejakú inšpiratívnu osobnosť, od ktorej by si sa rád naučil viac?

Áno, a dokonca som ju stretol u nás na gymnáziu, kde býva vždy prvý týždeň školy organizovaná konferencia Starší mladším. Chodia na ňu rôzni vedci, profesori či bývalí žiaci prezentovať svoju prácu. Raz na ňu bol pozvaný Miroslav Gašpárek, spoluzakladateľ startupu Sensible Biotechnologies, ktorý má medzinárodnú spoluprácu medzi Slovenskom, Anglickom a USA. Firmu vedie mladý, energický a inšpiratívny tím. Vďaka jeho prezentácii ma veľmi zaujalo bioinžinierstvo a molekulárna biológia.

Rád by som si u nich vyskúšal stáž, o ktorej som sa rozprával na stretnutí s Mariánom Kupčulákom, ďalším spoluzakladateľom Sensible Biotechnologies. Teraz to nevyšlo, keďže majú naplnené kapacity, ale dúfam, že v budúcnosti sa to podarí.

Keďže sa chceš tento rok zamerať na stáž, plánuješ sa opäť zúčastniť biologickej olympiády?

Na biologickej olympiáde je, bohužiaľ, obmedzenie, že žiak môže ísť na medzinárodné kolo iba dvakrát. Keďže ja som túto možnosť predošlé roky vyčerpal, tento rok už nesúťažím a žezlo prenechávam niekomu inému.

Poďme si na tvoje súťaženie teda trochu pospomínať. Vedomostná biologická olympiáda pozostáva z teoretickej a praktickej časti. Čo si pod tým môžeme predstaviť?

Áno, Medzinárodná biologická olympiáda je rozdelená na dve časti: jedna je teória, ktorá sa týka všetkých oblastí biológie. Druhá polovica sú štyri praktické úlohy a ich oblasti sú známe už niekedy v priebehu decembra alebo januára (medzinárodná súťaž prebieha spravidla v lete, pozn. red.). Naposledy to bola mikrobiológia, molekulárna biológia, ekológia a biomedicínske vedy. Aj na základe týchto okruhov som sa rozhodol, že chcem ísť stážovať do laboratória, čo ma veľmi dobre pripravilo na zadania z molekulárnej biológie a mikrobiológie. Avšak aj napriek tomu sa na praktické úlohy nedá až tak dobre pripraviť, keďže ich okruhy sú stále veľmi široko definované. Napríklad v rámci systematiky v ekológii to môže byť botanika, zaradenie chrobákov podľa ich charakteristík či vykonanie priečnych rezov. Ja osobne som mal najradšej laboratórne úlohy a vždy som sa modlil, aby som nedostal niečo z botaniky alebo zoológie. Myslím, že by som to zvládol, ale nie sú to moje obľúbené oblasti.

Všeobecne zadaná je aj teoretická časť, keďže sa v nej môže vyskytovať čokoľvek z biológie. Ako si sa na ňu pripravoval?

Najmä z učebnice Campbell Biology. Dá sa povedať, že je to Biblia biológie, pretože sú v nej vysvetlené základy všetkých oblastí. Okrem toho som spravil veľa testov z minulých ročníkov olympiád – jednak zo slovenských, tak aj z medzinárodných kôl.

Ďalší rok, keď som svoje prípravy zintenzívnil, som začal čítať aj iné učebnice – z mikrobiológie, ekológie či biochémie, ktoré sú špecializované na konkrétne témy. Stále som sa venoval aj testom z olympiád, avšak aj z iných krajín, napríklad USA, aby som si zvykol na iné typy úloh.

Koľko času ťa stála tvoja svedomitá príprava?

Spočiatku som jej venoval okolo dvoch až troch hodín denne. Neskôr som sa pripravoval aktívnejšie – približne päť hodín každý deň, cez víkendy niekedy aj šesť až sedem. A pred celoštátnymi a medzinárodnými kolami som bol iba doma a študoval som; vtedy som sa mohol pripravovať až desať hodín denne. Bolo to veľmi intenzívne.

Aká sa ti po tejto príprave zdala náročnosť medzinárodných kôl?

Na mojej prvej medzinárodnej olympiáde v Kazachstane mi zadania prišli extrémne náročné – jednak z hľadiska času, ale aj svojou náplňou. Bola to však moja prvá skúsenosť s medzinárodným súťažením a bol som o dosť menej pripravený. Moja druhá olympiáda na Filipínach bola objektívne výrazne jednoduchšia. Je to škoda, pretože množstvo vecí, na ktoré som sa pripravoval, tam nebolo zahrnutých. Ich testy a organizácia mali oproti Kazachstanu výrazne nižšiu úroveň. Úlohy boli ľahšie, a tým pádom nevznikali veľké bodové rozdiely medzi súťažiacimi. Taktiež sa organizátorom stávalo, že meškali so začiatkom testov – raz dokonca až sedem hodín.

Čo bolo tvojou ústrednou motiváciou, že si vložil do učenia sa toľko času?

Ja som veľmi súťaživý, takže pre mňa bol ústredný prvok samotný výsledok. Slovensko ešte nikdy nezískalo zlatú medailu na Medzinárodnej biologickej olympiáde, takže som bol motivovaný to zmeniť. Bohužiaľ mi to však nevyšlo.

Motiváciu mi dodávali aj rodičia a brat, ktorý sa donedávna tiež zúčastňoval olympiád – bol na Medzinárodnej geografickej olympiáde, kde získal bronz, a tiež bol ako náhradník na Medzinárodnej chemickej olympiáde. Máme medzi sebou súťaživý vzťah, čo ma posúvalo vpred, až som sa nakoniec rozhodol ísť na olympiádu aj ja.

Medzinárodné olympiády sú však okrem súťaženia aj odmenou za to, že reprezentujete svoju krajinu, a tak organizátori pripravujú pre vás aj voľnočasový program. Čo ste v rámci neho zažili v oboch krajinách?

Filipíny sme navštívili počas obdobia dažďov, takže tam celý čas len pršalo a veľa sme toho nevideli. A raz, keď sme sa aj niekam vybrali, išli sme na nejakú náhodnú pláž, kam sme cestovali asi sedem hodín, pretože sa pokazili autobusy. Na miesto dorazil miestny úrad a aj policajti a hasiči. Tí odstrihli kábel na ceste, čo spôsobilo, že daná oblasť bola pravdepodobne celý deň bez elektriny.

Potom sme navštívili hlavné mesto Manila, čo hodnotím ako podarenejší výlet, pretože sme mali šťastie na počasie. Dostali sme rozchod po meste, a tak sme mohli viac preniknúť do miestneho života a spoznať kultúru – mali sme možnosť ochutnať tradičné jedlá či navštíviť rôzne stánky. Aj keď organizácia olympiády na Filipínach nebola vo všetkom ideálna, prežil som tam veľa nezabudnuteľných momentov.

V Kazachstane to bolo perfektné – videli sme celé hlavné mesto Astana, pozreli sme sa do mešity a navštívili viaceré múzeá. Najväčšie zážitky sú pre mňa však príbehy s ľuďmi. Na olympiáde sa stretnete s ľuďmi z celého sveta a je veľmi zaujímavé vnímať ich pohľady na svet či sa napríklad dozvedieť, ako žijú niektorí súťažiaci v krajinách, kde prebieha vojna.

Ako môžeš neskôr čerpať z účasti a víťazstiev na olympiádach?

Určite mi pomôžu pri prihláškach na vysoké školy a stáže, čo je veľmi praktické. Okrem toho mi to dalo disciplínu a pracovnú morálku – naučil som sa lepšie manažovať čas, čo bude veľmi nápomocné počas štúdia medicíny.

Ako si skĺbil svoje prípravy na biologickú olympiádu s tancovaním v Lúčnici?

Tanec som vždy bral ako odreagovanie, ale keď som začínal v Lúčnici, ostal som šokovaný – mávame približne tri tréningy týždenne, ktoré bývajú od siedmej do desiatej večer. Je to časovo a hlavne fyzicky veľmi náročné. Pripravujeme sa na vystúpenia, ktorých väčšina prebieha v rámci dvoch sezón – prvá je od januára do marca a druhá približne od mája do júla.

Minulý rok to bolo extrémne náročné, keďže som sa počas týchto sezón pripravoval aj na olympiádu. Učil som sa v každom voľnom momente – na cestách v autobuse, medzi predstaveniami a raz dokonca aj počas vystúpenia. Stalo sa to v Slovenskom národnom divadle, kde sa natáčal program pre STVR, a ja som tam mal v kútiku vyložené knihy s laptopom a učil som sa.

Čo ťa napĺňa na tancovaní?

Vždy to pre mňa bola veľmi dobrá forma odreagovania. Vystúpenia sú pre mňa extrémny zážitok – vidieť toľkých divákov a ich úsmevy. Vtedy si uvedomujem, prečo sa tomu venujem a prečo mi tancovanie prináša takú radosť, a to aj napriek tomu, že za všetkým stojí fyzicky náročná príprava.

Lúčnica podniká výjazdy do zahraničia, kde reprezentuje slovenskú kultúru. Mal si možnosť vycestovať s Lúčnicou aj ty?

Minulý rok bol súbor na niekoľko týždňov v Číne, ja som tam však nebol, keďže som bol ešte príliš mladým členom. Určite by som však taký výjazd chcel zažiť. Tento rok som s Lúčnicou vystúpil na konferencii UNESCO v Uzbekistane, odcestovaní sme však boli len tri dni.

Stíhaš sa venovať popri Lúčnici a biológii aj iným aktivitám?

V minulosti som hrával súťažne bedminton, ale aktuálne sa mu venujem len rekreačne. Raz totiž prišiel moment, kedy som si musel vybrať medzi bedmintonom a folklórom, keďže sa to už nedalo časovo zlúčiť. Nakoniec som si vybral tancovanie – to mi bolo k srdcu bližšie.

Keďže takto vnímaš tanec odjakživa, ako to, že si tvoju pozornosť získala aj veda?

Prišlo mi to výhodné do budúcna a biológia ma vždy veľmi bavila. Aj napriek tomu, koľko času som do nej vložil, nikdy som nevyhorel a ani nepovolil v prípravách. Boli momenty, keď sa mi nechcelo učiť, ale vedel som, že to treba prekonať – a dnes som za to veľmi šťastný.

Keďže sa olympiády tento rok ako maturant už nezúčastníš, máš v rámci biológie ďalšie aktivity okrem stáže, ktorým sa teraz venuješ?

Na gymnáziu vediem vlastný biologický krúžok, ktorý slúži ako príprava na olympiádu.

Ako vyzerá bežná hodina na tvojom krúžku?

Aktívne tam chodí asi pätnásť žiakov a zistil som, že je dôležité vedieť, kto je na akej vedomostnej úrovni – mám tam niekoľko šikovných žiakov a zároveň aj prvákov, ktorí toho ešte veľa neprebrali. Hľadám balans – aby to nebolo pre niektorých príliš ťažké, ale zároveň, aby to bolo užitočné aj pre tých, ktorí majú viaceré témy zvládnuté.

Témy, ktorým sa na krúžku venujeme, sú čisto na mne, ale zvykne mi s nimi pomáhať aj pani profesorka Martinkovičová. Zväčša si pre žiakov pripravím test, ktorý vypĺňame. Najskôr ho žiaci vypracujú sami a potom si ho prechádzame spolu. Ak niečo z testu nevedia, vysvetlím im to a popri tom prejdeme cez dôležité celky v biológii. Avšak žiakov vediem k tomu, aby sa príprave venovali najmä sami doma, pretože ja ich na krúžku všetko nenaučím.

*Zdroj titulnej fotografie: International Biology Olympiad 2025 Archive