Svetozár Štefeček začal navštevovať astronomický krúžok už ako desaťročný. Hvezdáreň mal rovno pod nosom. Mentorom mu bol vtedajší riaditeľ základnej školy Ladislav Košinár, ktorý stojí za založením a výstavbou malej hvezdárne, ktorá ako magnet pritiahla záujemcov o vesmír zo širokého okolia. „Inšpiroval ma k tomu, že som sa začal aktívne venovať pozorovaniu Mesiaca a planét,“ spomína na svojho predchodcu a popularizátora astronómie.

Už ako sedemnásťročný začal pomáhať s vedením astronomického krúžku. „Cítil som, že pedagogická kariéra by mohla byť pre mňa to pravé, pretože ma bavilo odovzdávať  poznatky mladšej generácii,“ prezrádza. Vyštudoval chémiu a fyziku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a jeho učiteľské kroky viedli nakoniec späť na jeho alma mater v Senici. Na Gymnáziu Ladislava Novomeského dodnes učí fyziku a chémiu, ale vedie tam aj astronomický krúžok a pripravuje študentov a študentky na astronomické súťaže. Astronómia má podľa neho v sebe niečo čarovné, je to aj kus romantiky pozerať sa večer na hviezdy.

Astronómia je syntéza všetkých prírodných vied

Samotná príprava na olympiády je náročná, žiaci musia na sebe poctivo pracovať a venovať tomu aj svoj voľný čas. „Po praktickom pozorovaní oblohy príde aj tvrdá drina. Astronómia je špecifická v tom, že sa v nej prepájajú všetky prírodovedné predmety. Je potrebné ovládať aj vyššiu matematiku, ktorá ide nad rámec stredoškolského učiva. Študent musí predovšetkým chcieť a byť precízny,“ podotýka Svetozár Štefeček, ktorého najviac baví praktická časť, pozorovania a analýza fotografií, ktoré spolu so študentmi zaznamenajú.

Astronomický krúžok v Sobotišti vedie každý piatok po vyučovaní. „Spolu s manželkou sme vytvorili pracovný zošit, metodickú publikáciu, ktorú nám vydala Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo. Máme tam mapky oblohy, snímky planét aj pracovné listy,“ opisuje pán učiteľ. Ak počasie dovolí, organizujú celovečerné pozorovania v malej hvezdárni z roku 1972. Najnovší prístroj získali v rámci cezhraničnej spolupráce – je to zrkadlový ďalekohľad s priemerom 300 milimetrov. „Vďaka nemu môžeme vidieť objekty, ktoré sú 1400-krát slabšie ako pri pozorovaní voľným okom. Čo sa týka Slnečnej sústavy, najďalej môžeme vidieť napríklad Neptún a fotograficky sa dá zaznamenať aj Pluto. Vo vesmíre môžeme vidieť objekty vzdialené od nás aj milióny svetelných rokov.“

Kozmos je krása

Na vesmíre ma fascinuje, že je nádherný. Grécke slovo kozmos znamená nielen poriadok, ale aj krásu. Keď sa pozriete na obrázky hmlovín, hviezdokôp a galaxií, je to niečo nádherné. Nové objavy vo vesmíre prinášajú nielen nové poznatky, ale aj nové otázky,“ vyznáva sa Svetozár Štefeček, ktorý je hrdý na to, že sa mu darí vychovávať nasledovníkov. Starší študenti postupne pomáhajú pri vzdelávaní novej generácie mladých astronómov zo širokého okolia. Pre astronómiu „zapálil“ aj svojho syna, ktorý chodí do hvezdárne od piatich rokov. Jeho študenti dosahujú významné úspechy na celoslovenských, ale aj medzinárodných súťažiach. „Za všetkých spomeniem Mareka Baňáreka a Janku Švrčkovú, ktorá je momentálne na študijnom doktorandskom pobyte na observatóriu v Čile a chce sa aj naďalej venovať výskumnej činnosti.“  

Svetozár Štefeček hovorí o sebe, že je „stará škola“. Každý deň chodí do školy v obleku, pretože chce byť v pozícii učiteľa pre študentov a študentky vzorom. „Prezentujem tak nielen svoje vedomosti, ale aj svoje cnosti,“ deklaruje. Vzťah so žiakmi má otvorený. „Je to vzájomné obohacovanie sa a spätná interakcia. Som rád, že ma študenti stále udržujú v kondícii a cítim sa pri nich mladší,“ hovorí obľúbený pedagóg.  

 „Darí sa mi nasmerovať mladých ľudí na cestu prírodovedného poznávania a som rád, že mnohí sú v tomto smere úspešní,“ uzatvára Svetozár Štefeček, ktorý v kútiku duše sníva o väčšej hvezdárni v Sobotišti.

Keď sa vnímavý mladý človek prvý raz pozrie kvalitným ďalekohľadom na Mesiac, Saturn alebo Jupiter, zažije wow efekt a ten pohľad v ňom vzbudí ďalšiu zvedavosť.