„Učiteľ sa musí motivovať sám“ hovorí Ľubomír Konrád, ktorý vyučuje fyziku na Gymnáziu Veľká Okružná 22 v Žiline. Takýto skvelý deň sme prežili počas natáčania jeho profilu pre Cenu Dionýza Ilkoviča.
Žilinské Gymnázium Veľká okružná 22 sa tlačí na malom kúsku zeme pri veľkej križovatke. Na obľúbenom gymnáziu našťastie nezáleží na veľkosti pozemku, ale na veľkosti talentu a ten sa tam vo veľkej miere vyskytuje na chodbách a v triedach v podobe žiakov, ale aj v kabinetoch a kanceláriách v podobe učiteľov. Dnes budeme hovoriť najmä o jednom. Volá sa Ľubomír Konrád, vyučuje fyziku a nemáte šancu si ho pomýliť. Výber sa vám hneď zúži pri pohľade na pedagogický zbor, v ktorom nad troma mužmi jasne prevažuje ženská posádka. A potom je to už jednoduché. Hľadajte čiernovlasého profesora, ktorého študenti prezývajú „Kony“.
Ľubomír Konrád prešiel dvermi Gymnázia Veľká okružná 22 prvýkrát asi pred troma desaťročiami: „Tu sa ten môj vzťah k fyzike začal. Ako žiak som sedával v tej istej učebni fyziky, ako dnes moji žiaci, ktorých vyučujem.“ Keď sa pýtame, či ho za tých 25 rokov za katedrou fyzika neomrzela, pán Konrád s úsmevom krúti hlavou, „neomrzela. Tam je totiž stále čosi nové a aj ten vzťah sa menil. Najskôr ma viac bavila mechanika, potom som sa začal vŕtať do optiky, potom som si povedal, že aj termodynamika je zaujímavá. Chvíľu som obchádzal elektrinu s tým, že ma môže kopnúť, ale nakoniec som sa dostal aj k nej,“ hovorí a ešte dodá, že sa neustále snaží svoje znalosti a zručnosti rozširovať, hoci si myslí, že na to, aby pochopil celú fyziku a dokázal o nej rozprávať, by mu nestačilo ani ďalších 25 rokov. „Fyzika je stále tá istá, jediné, čo as zmenilo som ja. Niektoré veci som začal inak chápať, inak k nim pristupovať. Samozrejme časom človek získa vedomosti a zručnosti, takže viem do toho vložiť viac ako pred rokmi,“ vysvetľuje obľúbený učiteľ.
Debatujú, žartujú, ale stále o fyzike
Keď s Ľubomírom Konrádom vojdeme do triedy, je plná študentov, napriek tomu, že je už neskoré popoludnie. V triede vládne živá diskusia a smiech, z útržkov, ktoré od dverí začujeme je však jasné, že sa žiaci bavia o fyzike. Na jednej lavici experimentujú s bublifukom a statickou elektrinou, na ďalšej skúmajú magnetizmus, nad hlavami nám blikne laser, vďaka ktorému žiaci pozorujú lom svetla. Keď sa medzi nich zamiešame a vypytujeme sa, čo majú na fyzike radi, bez hanby spustia: „Neviem, či by som sa fyzike toľko venoval, nebyť pána učiteľa Konráda. Mám rád veľmi kinematiku. Som ešte len druhák a v prvom ročníku sme preberali najmä pohyb. Ale už teraz sa teším na ďalšie roky strávené na tejto škole aj vďaka fyzike,“ vysvetľuje Ondrej Kacian a doplní, „táto škola je v Žiline zaujímavá hlavne tým, že má triedu s rozšírenou výučbou matematiky a k nej má aj fyzika blízko. Preto som si vybral toto gymnázium.“
„Fyzika človeka sama o sebe neomrzí nikdy. Je to proste na celý život.“
„Je to skromný a pokorný človek. Má obrovský prehľad nie len vo fyzike, ale aj v histórii, vie sa orientovať, veľa precestoval, má veľké skúsenosti a najmä je to veľmi obetavý človek. Vždy mi pomôže, je ochotný venovať mi čas,“ chváli svojho pedagóga maturantka Mária Polačková, ktorá sa pripravuje na prijímacie skúšky na Harvardovu univerzitu, kde by chcela študovať fyziku.
Žiakov učí hľadať v ľuďoch to dobré
Veľa študentov, ktorí sa fyzike venujú vo voľnom čase, Ľubomír Konrád na krúžku pripravuje na súťaže. Za desaťročia už pozbierali kopu ocenení, skromne priznáva Ľubomír Konrád: „Za ostatných 10 rokov máme viacero medailí z medzinárodnej fyzikálnej olympiády aj z európskej olympiády. Naši žiaci boli navyše už trikrát členmi družstva Slovenska, ktoré bolo na medzinárodnom kole experimentálnej fyzikálnej olympiády.“
Žiakov nechávame ďalej pracovať na pokusoch a prejdeme o poschodie vyššie do kancelárie riaditeľky školy. S úsmevom nás víta Adriana Randíková. Keď sa spýtame na Ľubomíra Konráda, hovorí o ňom, nie len ako o mimoriadnom pedagógovi, ale aj človeku: „On je vynikajúci odborník, ale v prvom rade je to človek s veľkým srdcom, ktorý si nájde cestu ku každému. V ľuďoch hľadá to dobré a to sa – okrem fyziky – snaží naučiť aj svojich žiakov. Veľmi dobre si rozumieme a pre všetky jeho aktivity mám pochopenie. Má moju podporu. Mala som veľkú radosť, keď ho v roku 2017 ocenili aj ako jedného z najlepších učiteľov v Žilinskom samosprávnom kraji.“
Začínajúci učiteľ nevidí pozitíva
„Akékoľvek ocenenie v školstve býva skôr morálne,“ hovorí Ľubomír Konrád. Študentom sa mimo vyučovania venuje už roky. Priznáva však, že nie vždy to ide rovnako ľahko, „Musíte sám seba vedieť motivovať a presvedčiť, že to má zmysel. Vieme ako to školstvo funguje a takto zdola sa ťažko niečo ovplyvňuje. Takže buď to chcete robiť, vnútorne si to zdôvodníte, prípadne to vysvetlíte doma manželke alebo musíte odísť.“
Túto dilemu Ľubomír Konrád rozriešil už dávno a život medzi súťažami a školskými chodbami ho stále baví. Spomína si však na začiatky, keď sa pred žiakov pred rokmi postavil prvýkrát: „Mládeži sa oplatí venovať a dať do toho nejakú energiu. Bohužiaľ, ono sa vám to vráti až po čase. Začiatok býva ťažký – ani za sebou nevidíte nejakú prácu, ani pozitíva. Ale časom to príde. Stačí, keď sa za vami po pár rokoch začnú zastavovať bývalí žiaci, prídu vám poďakovať, spomenú si na vás, to je fajn.“
Žilinu opúšťame s dvoma pocitmi. Jedným je hrdosť na húževnatosť učiteľa, ktorý so žiakmi dosahuje ohromné úspechy doma i v zahraničí a druhý akosi vystihujú slová, ktoré Ľubomír Konrád povedal, keď sme sa rozprávali o podmienkach, v akých učitelia pracujú: „Sú krajiny, v ktorých majú učitelia zo strany štátu veľkú podporu. Najmä finančnú. U nás sa musí nájsť učiteľ, ktorý sa tomu bude venovať,lebo ho to baví a jednoducho si nájde čas.“
Významné úspechy
Medzinárodná fyzikálna olympiáda (IPhO)
strieborná medaila
2010 Chorvátsko
Európska Fyzikálna olympiáda EuPhO
bronzová medaila
2018 Rusko