Čo by mali čítať a pozerať mladí, ktorých baví veda?

Slovensko dáva na vedu najmenej financií spomedzi krajín V4. Vyplýva to z minuloročnej analýzy, ktorú publikovala SAV. Nechýbajú len hardvér a softvér, ale najmä ľudia nadšení pre výskum. Absolventi prírodných vied sú pritom spolu s informatikmi jednými z najžiadanejších na trhu práce. Viac mladých ľudí k vede dokáže pritiahnuť kvalitné školstvo a najmä zapálení učitelia. Práve to je cieľom Nadácie Dionýza Ilkoviča.

Nie všetci mladí majú to šťastie, že narazia na výnimočného učiteľa. Pomôcť rozvinúť ich záujem o vedu však môže aj niečo, k čomu majú prístup oveľa jednoduchšie – dobrá kniha, film, video, podcast či akákoľvek iná forma kvalitného obsahu.

Kto sú naši respondenti:

Jakub Kapuš bol pri zakladaní Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (SOSA), v ktorej väčšinu jej existencie pôsobí ako predseda. Je lídrom projektu 1. slovenskej družice skCUBE, ktorá bola úspešne vypustená na orbitu Zeme. V súčasnej dobe sa venuje svojej firme Spacemanic, ktorá poskytuje produkty a služby v oblasti nanosatelitov.

Veľa som čítal encyklopédie a faktografickú literatúru. Fascinovalo ma, ako sa ľudia dokázali dopracovať k poznatkom a vynálezom. Pamätám si hrubú knižku o bratoch Wrightovcoch a v nej som pochopil, že k zásadným prelomom sa dá prísť aj bez financií a podpory, stačí tvrdo pracovať a ísť si za svojím. Zároveň som sa naučil niečo o aerodynamike.

Knižiek a filmov bolo veľa. Ale tá, ktorá u mňa naozaj vyvolala lásku k prírodným vedám a ktorá ma nasmerovala na cestu, na ktorej som, bola knižka „To nemyslíte vážně, pane Feynmane!“ Život amerického vedca Richarda Feynmana ma veľmi fascinoval. Jeho pozitivizmus, neskutočná zvedavosť a metódy ktorými dokázal skúmať a vysvetľovať zložité fyzikálne princípy ma úplne nadchli. Dovtedy boli matematika a fyzika pre mňa niečím nudným, čo som sa musel nabifľovať v škole, ale po tejto knižke sa všetko zmenilo. Túto knihu mám aj ako audioknihu a počas dlhých ciest si ju stále púšťam.

Z dokumentov by som spomenul Cosmos: A Spacetime Odyssey od Carla Sagana. Doposiaľ najväčšieho popularizátora vedy, aký kedy podľa môjho názoru žil. V dnešnej dobe Neil deGrasse Tyson natočil moderné pokračovanie, ktoré tiež určite stojí za zhliadnutie. Z filmov, ktoré ma inšpirovali, by som spomenul Gattaca, Contact, 2001: Space Oddysey, alebo The Right Stuff.

Zo slovenských sociálnych sietí a podcastových kanálov by som odporučil určite projekt Vedátor. Na Youtube rád pozerám kanál Scotta Manleyho ktorý jednoducho vysvetľuje zaujímavosti z astronómie a kozmonautiky. Ja som síce dosť jednostranne zameraný na vesmírnu literatúru, ale pokladám za dôležité udržovať znalosti vo všetkých odboroch, ktoré mi pomáhajú vytvárať si širší obraz o zložitom svete okolo nás.

Začneme však predsa oblasťou, ktorej sa venujem. Odporučil by som napríklad Astrofyziku pre zaneprázdnených a Listy od astrofyzika od Neil deGrasse Tysona. Prípadne Budoucnost lidstva Náš úděl mezi hvězdami od Michio Kaku, ktorá nás prevedie aj súčasnými technickými možnosťami kozmonautiky a tým, čo nás čaká vo výskume vesmíru ďalej. O tom, kto ako ľudstvo sme a kam ideme, pekne hovorí knižka Sapiens od Harariho Yuval Noaha. O tom, aká je príroda úžasná, komplikovaná a zároveň dokonalá, sa dočítate v knižkách od Petera Wohllebena, siahnite napríklad po Tajnom živote stromov. Odkedy som ju prečítal, tak sa na les pozerám úplne inak. Ako na úžasnú, dokonalo prepojenú, žijúcu a komunikujúcu sieť. Zo sci-fi je to jednoznačne Stopárov sprievodca Galaxiou.

Pozerať by som odporučil napríklad dve série Cosmosu od Neil deGrasse Tysona alebo dve sezóny Marsu od National Geographic. V nich je všetko o tom, čo nás ako ľudstvo bude stáť cesta na Mars a čo všetko nám na Marse hrozí. Z ľahších žánrov mám rád Futuramu od tvorcov Simpsonovcov. Dej sa odohráva v roku 3000 a je tam všetko, čo si len predstavíte – mutanti, roboti, vesmírne lode a, samozrejme, množstvo skvelých vtipov, ktoré sú na nezaplatenie.

Odmalička som fanúšikom Star Treku. Určite to nie je žáner sci-fi, ktorý by vychádzal zo súčasných znalostí a možností alebo ktorý by sa snažil byť fyzikálne presný a predvídavý, podobne ako napríklad knihy od Arthura C. Clarka. Ale vznikal v čase, keď to bolo s právami menšín v USA veľmi zlé, rovnako aj s právami žien. Star Trek ukázal budúcnosť, kde môžu spolupracovať a koexistovať ľudia a iné bytosti z viacerých kultúr.

Taktiež napríklad 5-dielna trilógia Stopárov sprievodca Galaxiou. Je to bláznivé sci-fi plné skvelých vtipov a skvelých nápadov. Poznám z nej naspamäť celé pasáže. Elon Musk dokonca vložil jeden výtlačok do svojej červenej Tesly, ktorá teraz krúži niekde na dráhe medzi Zemou a Marsom. Vidieť teda, že inšpirovala aj tých najväčších velikánov súčasnosti.

Samuel Kováčik je absolventom teoretickej fyziky na bratislavskom „matfyze“ a na Slovensko sa vrátil po pôsobení na výskumnom inštitúte v Dubline. Založil projekt Vedátor, v ktorom popularizuje vedu. Jeho súčasťou je aj Vedátorský podcast. 

Z vedeckých kníh to boli tri. Detský atlas vesmíru, druhá bola o čiernych dierach a tretia o kvantovej fyzike. Na všetkých ma fascinovalo, aký je náš svet iný oproti tomu, čo sa nám javí.

Rád som ale čítal aj sci-fi a fantasy, podobne ako veľa iných vedcov. Rozmýšľal som, že čím to je, že nás priťahujú tieto žánre. Napadlo mi, že vlastne tiež skúmajú, ako by svet vyzeral, ak by sa v ňom niečo základné zmenilo.

 V prvom rade je dôležité čítať knihy, lebo ešte stále platí, že je to najlepší spôsob ako spoznať úplne iné svety. Človek si musí nájsť, čo ho baví a fascinuje. Knihy zároveň človeka učia trpezlivosti, rozvíjajú schopnosť dlhého sústredenia sa na jednu vec. To je pre vedca dôležité. Nedá sa povedať, kde začať. Treba skúšať knihy z rôznych oblastí, až kým človek nenarazí na autora či niečo, čo ho zaujme – a potom si nájde niečo podobné. V časoch internetu je to jednoduché, mnohé stránky vám nájdu knihy podobné tej, čo sa vám práve páčila.

Keď už sme pri tom internete, videá a podcasty od menších tvorcov sú tiež skvelým zdrojom. My robíme Vedátorský podcast a počúvajú ho aj ľudia na strednej škole. Človeku sa ale výrazne rozšíria možnosti, keď sa naučí po anglicky. Potom už je naozaj z čoho vyberať.

Čo je to uletený film? Je to taký, kde sa dá cestovať v čase, alebo taký, kde sa ľudia správajú úplne nereálne? Dobré sci-fi a fantasy filmy sú také, ktoré divákovi vysvetlia, ako realita, s ktorou pracujú, funguje a ako by teoreticky mohla zmeniť náš svet. Čo by sa napríklad stalo, ak by sme boli nesmrteľní alebo ak by sme si mohli informácie stiahnuť do mozgu? Čo keby sme vedeli zastaviť čas? Tieto filmy nás nútia premýšľať o našom skutočnom svete, lebo sa vlastne napríklad pýtajú na dôsledky spoločenských zmien. Aj uletený film teda môže byť prínosný, ak je urobený kvalitne a dáva zmysel.

Angelika Hanesz je minuloročnou finalistkou Ceny Dionýza Ilkoviča. So svojím tímom žiakov získala v robotických súťažiach First Lego League a Robo Cup Junior viacero medzinárodných ocenení vrátane zlata v Talline, striebra v Japonsku či finálového umiestnenia v Kalifornii.

Často ukazujem na svojich hodinách prírodovedné pokusy na Youtube, sú tam zaujímavé inšpirácie, ktoré sa ľahko dajú vyskúšať aj doma bez komplikovanej techniky. Napríklad Amazing Physics Tricks.

Čo sa týka televízie, Discovery Channel, BBC, Science&Nature a rôzne prírodovedné kanály ponúkajú širokú škálu inšpiratívnych dokumentárnych filmov.

Za mlada som rada čítala Issaca Asimova a romány Julesa Verneho. So svojimi deťmi som zase netrpezlivo čakala na príbehy Harryho Pottera. Veľmi rada mám aj ságu Star Wars.

Sci-fi filmy sú podľa mňa veľmi inšpiratívne, naučia nás, že aj nemožné treba skúšať, lebo možno práve na prvý pohľad najuletenejšie nápady sú nakoniec realizovateľné. Vo vede treba byť tvrdohlavým, ale treba počúvať aj ostatných. Hrdinovia spomínaných diel by bez tímovej práce a pomoci priateľov ťažko uspeli. Bojovať za pravdu a dobro je dôležitou úlohou vedcov, svoje vynálezy a kreatívne nápady by mali používať a zdieľať v prospech všetkých. Talent je dar, s ktorým treba dobre zaobchádzať.

Marián Marek je predseda správnej rady Nadácie Dionýza Ilkoviča, ktorá podporuje zapálených učiteľov. Súčasne je generálnym riaditeľom slovenskej IT spoločnosti PosAm.

Ako dieťa ma vždy najviac zaujímali životopisné filmy a knihy o slávnych vedcoch a objaviteľoch. Obyčajne mali ťažký život, lebo všetko obetovali svojej túžbe po poznaní, no za svojho života sa im málokedy podarilo dosiahnuť uznanie. Presne si už nepamätám názvy, ale boli to príbehy o Kopernikovi, Marii Curie-Skłodowskej, Flemingovi, Teslovi, Amundsenovi. Fascinovalo ma tiež všetko o Einsteinovi a jeho teórii relativity. Spomínam si ešte na jeden úžasný vedecko-populárny dokument, ktorý moderoval Jiří Grygar. Volal sa Okná vesmíru dokorán. 

To je veľmi ťažké radiť, výber je teraz priam nekonečný, ak vezmeme do úvahy aj všetko, čo existuje v angličtine. Skúsim ale predsa dať pár tipov. Z knižiek by som odporučil životopisy Steva Jobsa, Marka Zuckerberga, Nikolu Teslu. Pre oblasť IT je veľmi zaujímavé sledovať uvádzanie nových produktov technologických lídrov alebo si vyberať vlastné témy z kanálov na Youtube. Tu môžem sprostredkovať odporúčanie od môjho syna, ktorý sleduje Kurzgesagt, 3Blue1Brown, Veritasium. 

Pavol Čekan je špičkový biochemik, ktorý viedol tím tvorcov slovenského testu na Covid-19. Jeho spoločnosť MultiplexDX vyvíja unikátnu metódu diagnostiky rakoviny s 99-percentnou presnosťou.

Ako malý chlapec som si cez víkend každé ráno čítaval knihu Pestrá príroda alebo som si listoval v Atlase sveta. Z programov, ktoré boli vtedy dostupné v televízii, ma najviac ovplyvnil animovaný seriál Bol raz jeden život.

Ak chceme, aby mali deti záujem o vedu, mali by pozerať čokoľvek, čo sa týka prírody alebo dinosaurov. Odporúčam aj Experiment – reláciu RTVS, v ktorej vystupujú špičkoví slovenskí vedci a hovoria o svojom výskume.

Okrem kníh či televízie odporúčam aj podujatie Noc výskumníkov, na ktorom si deti môžu pozrieť rôzne experimenty na vlastné oči. Veda je nákazlivá vec. Ak máš byť vedcom, tak ťa to neminie. V človeku je to zakódované, stačí stlačiť správny spínač.