Učitelia aj školy boli pripravení na digitálne vzdelávanie, no nie ako na úplnú náhradu bežného vyučovania

Totálne zatvorenie škôl na viac ako 3 mesiace počas pandémie ochorenia COVID-19 prinieslo slovenské školstvo do situácie, v ktorej sa doteraz nielen nikdy neocitlo, ale s akou nikdy nepočítalo. Napriek tomu väčšina učiteľov označila seba aj svoje školy za viac pripravené ako nepripravené.

Mnohé školy začali modernizovať svoje fungovanie už pred rokmi. Postupne prichádzali online žiacke knižky, elektronické tabule, no a v menšom množstve aj vzdelávací obsah určený pre digitálne prostredie. Modernizácia, vďaka ktorej by sa pri vyučovaní využívalo viac digitálnych technológií, nebola však otázkou najbližšej doby. Korona ale tento proces extrémne urýchlila a učitelia museli prechod do online vzdelávania zvládnuť prakticky ihneď a bez jasného plánu. Prírodovední učitelia sa tejto úlohy zhostili výborne. Svoju rýchlosť a vynaliezavosť v hľadaní spôsobu, ako učiť na diaľku, potvrdili v prieskume, podľa ktorého až ¾ z nich dokázali funkčné online vyučovanie rozbehnúť do dvoch týždňov.

Online vyučovanie je špecifické tým, že je náročné na technické vybavenie či potrebu nového digitálneho obsahu, pretožev online priestore je ťažké uplatniť postupy platné pri vyučovaní v triede. Práve technické vybavenie bolo oblasťou, v ktorej si učitelia pomáhali sami. Až 77 % učiteľov používalo na vyučovanie vlastnú techniku.

Podobná situácia „pomôž si, ako vieš“ panovala aj v oblasti obsahu pre online vyučovanie. Až 90 % učiteľov si vytváralo vlastný obsah, ktorý následne mohli používať aj iní kolegovia. Iba necelá štvrtina opýtaných využívala obsah od ministerstva školstva. Za najčastejšie používané nástroje na vyučovanie učitelia označili platformu Edupage a telekonferenčné nástroje Zoom, MS Teams či Skype.

Práve dostupný obsah, s ktorým by mohli pracovať v online prostredí, by učiteľom pomohol najviac. Príprava prezentácií, úloh, testov pre každú triedu je časovo náročná. 90 % učiteľov sa zhoduje, že  online vyučovanie je pre nich oveľa náročnejšie ako klasická škola.

Online vyučovanie funguje. To, čo sme sa naučili, si po pandémii neodložme do šuflíka, ale rozvíjajme.

Za zaujímavé považujeme zistenie, že až 60 % učiteľov nevidí veľký rozdiel v efektivite online vzdelávania a klasického vyučovania. Aj preto považujeme ďalší rozvoj digitálneho školstva, aj po skončení pandémie, za veľmi dôležitý. V budúcnosti môže byť napríklad riešením pre vzdelávanie detí, ktoré do školy nemôžu z akýchkoľvek dôvodov prísť.

To, že učitelia aj žiaci vyučovanie počas pandémie napokon zvládli, bolo najmä zásluhou ich osobnej vynaliezavosti. Určite sa dá digitálne vzdelávanie robiť lepšie, nato však treba systémovo pripravené školy, žiakov aj učiteľov. Učitelia hovoria, že na to, aby mohli cez počítač plnohodnotne vzdelávať, potrebujú najmä počítačové zručnosti, technické vybavenie, dostatok času a tiež špeciálny obsah.

Ak by chcel niekto posudzovať, ako prebiehalo online vyučovanie počas pandémie, mal by brať do úvahy to, že veľkú väčšinu učiteľov nikto nikdy neučil, ako sa má vyučovať online. To, že by takéto vzdelávanie pedagógovia privítali, potvrdzuje fakt, že až 90 % z opýtaných si myslí, že by bolo dobré, aby sa online vzdelávanie vyučovalo na pedagogických fakultách.

Kým sa vyučovanie presunulo do online priestoru, väčšina krúžkov bola zrušená

Zatvorenie škôl nemalo za následok len presun klasického vyučovania do obmedzeného online režimu, ale malo negatívny vplyv aj na fungovanie mimoškolskej činnosti. Takmer 60 % učiteľov odpovedalo, že sa na ich škole cez online prostredie nerobila žiadna mimoškolská činnosť. Z odpovedí učiteľov, na ktorých škole sa podarilo aj počas korony zachovať mimoškolskú činnosť aspoň čiastočne, vyplýva, že išlo najmä o online súťaže, prípravu na súťaže či online krúžky.

Tak ako považujeme za potrebné ďalej rozvíjať možnosti využitia digitálnych nástrojov v rámci klasického vyučovania, potenciál onlinu vidíme aj pri popularizácii mimoškolskej činnosti, v čom sa s nami zhodujú takmer ¾ opýtaných učiteľov. Väčšina z nich oceňuje nové možnosti, ktoré online rozhranie prináša, ako napríklad živé vysielanie alebo vysielanie zo záznamu pre žiakov, ktorí nemôžu prísť, alebo pre žiakov z odľahlých oblastí, ktorí by inak na krúžok nemohli chodiť.

Bohužiaľ, aj v tomto prieskume sa nám potvrdilo, že učitelia považujú podporu mimoškolskej činnosti zo strany štátu za nedostatočnú. Viac ako 70 % učiteľov tvrdí, že počas korony nedostalo žiadnu podporu na udržanie krúžkov v online prostredí. Pri pohľade na výnimočnosť situácie je to však pochopiteľné, keďže ministerstvo aj školy mali plné ruky práce s tým, aby sa im podarilo pokryť aspoň klasické vyučovanie. Podpora mimoškolských aktivít je však na Slovensku dlhodobým problémom. 80 % učiteľov tvrdí, že mimoškolská činnosť je podporovaná málo, a väčšina z nich hovorí, že je podporovaná veľmi málo alebo vôbec.

Práve podpora krúžkov a mimoškolských aktivít by mala byť pritom jednou z priorít školského systému. Takáto podpora je totiž investíciou do talentovaných mladých ľudí, ktorí robia niečo navyše v oblasti, ktorá ich baví, a majú predpoklady byť ťahúňmi pokroku spoločnosti v budúcnosti. Teší nás, že v programovom vyhlásení sa k tomu prihlásila aj nová vláda, ktorej by sme ako Nadácia radi ponúkli pomocnú ruku v naplnení tohto záväzku.

Naše odporúčania

1. Online vzdelávanie ako súčasť vzdelávania pedagógov

Vzdelávanie cez počítač si vyžaduje rôzne zručnosti. Okrem odbornej znalosti predmetu, metodiky a pedagogických schopností potrebuje učiteľ poznať a ovládať rôzne digitálne nástroje. Nástroje na online vyučovanie, na zadávanie domácich aktivít s možnosťou spätnej väzby a ich automatického vyhodnocovania atď. Odporúčame preto zaradenie predmetu online vzdelávania na pedagogické fakulty, ako aj tréningy pre už vyučujúcich pedagógov. Toto by mohli realizovať metodicko-pedagogické centrá.

2. Sprístupnenie kvalitného obsahu

Počas pandémie si väčšina učiteľov vytvárala vlastné materiály, s ktorými vyučovala. Prezentácie, videá, texty, testy a pod. Bolo by prínosné vytvoriť platformu, na ktorej učitelia nájdu digitálny obsah na využitie pri online vyučovaní. Je veľmi dôležité zaručiť jeho odbornú a didaktickú správnosť a kvalitu. S tým by mohli byť nápomocné napr. vysoké školy pripravujúce študentov na učiteľské povolanie.

3. Aj učiteľ potrebuje pracovný notebook

Je bežné, že v práci majú zamestnanci k dispozícii pracovný počítač. Je načase, aby mal pracovný notebook aj učiteľ, ktorý z neho môže nielen vyučovať, ale sa na ňom aj vzdelávať a hľadať inšpirácie. Avšak pri online vyučovaní sa ukazujú ako nevyhnutné aj ďalšie prostriedky, napr. grafický tablet.

4. Paleta softvérových nástrojov na výber

Každému vyhovuje niečo iné. Rôzni učitelia preferujú rôzne platformy. Zabezpečenie palety softvérových nástrojov, ktoré by mohli učitelia legálne používať, im dá flexibilitu a zároveň poskytne súkromným spoločnostiam priestor na spoluprácu so štátom aj nadviazanie vzťahu so žiakmi, ktorí budú ich software v budúcnosti poznať.

5. Hľadanie nového uplatnenia

Digitálne vzdelávanie tu nemusí byť len pre prípady pandémie. Cez online môžeme zapojiť aj deti, ktoré nemôžu prísť do školy napr. kvôli chorobe. Príležitosť vidíme aj v otázke podpory inklúzie. Benefitovať by mohli aj krúžky napr. v oblasti prírodných vied. Cez online by sme ich mohli spraviť dostupnými pre širšiu skupinu detí, zapojiť napr. žiakov, ktorí vo svojom okolí daný záujmový krúžok nemajú, alebo spraviť krúžky dostupné cez záznam, aby ho mohli žiaci absolvovať vtedy, keď majú čas a chuť.