Spolupracuje so Slovenskou organizáciou pre vesmírne aktivity, je súčasťou medzinárodného výskumného tímu LASAR a aktívne sa zúčastňuje vedeckých podujatí, súťaží a vzdelávacích kurzov. To je len zlomok z toho, čo stíha študentka druhého ročníka Bilingválneho slovensko-španielskeho gymnázia v rámci svojej cieľavedomej prípravy na kariéru astrofyzičky a astronautky. Za projekt o čiernych dierach v španielčine vyhrala týždenný jazykový pobyt v Španielsku. Táto krajina ju veľmi láka nielen svojou kultúrou a vzdelávacím systémom, ale aj s ohľadom na jej veľký sen.
Prečo si sa rozhodla študovať práve na španielskom bilingválnom gymnáziu?
Veľmi sa mi páči ich jazyk a kultúra, takže som ju chcela viac spoznať. Španielčina je druhý najrozšírenejší jazyk po angličtine. Myslím si, že je dobré ovládať viac cudzích jazykov, dáva to širšie možnosti. Ale je to spojené aj s mojím snom – Španielsko je od roku 1975 členom Európskej vesmírnej agentúry (ESA), čo im otvorilo dvere k možnosti mať vlastného astronauta. Zároveň ma veľmi láka študovať v tejto krajine, takže by sa to dalo spojiť.
Keď som bola na dni otvorených dverí a videla som, ako tu profesori učia, motivujú žiakov a ako sa im venujú, rozhodla som sa sem prihlásiť. Dostala som sa aj na iné školy, ale táto si ma získala svojou atmosférou a prezentáciou od prvého okamihu.
Aké sa ti gymnázium zdá po tom, ako si naň nastúpila?
Prístup profesorov je kamarátsky, snažia sa v nás vždy nájsť to najlepšie a podporujú nás vo všetkom, čo nás baví. Každý rok sa otvára len jedna trieda, čo má komornejší charakter, a navzájom sa všetci poznáme. Taktiež máme na škole program Erasmus so Španielskom a kamaráti z vyšších ročníkov, ktorí sa ho zúčastnili, si veľmi pochvaľovali, ako sa mohli vďaka takýmto pobytom zdokonaliť v jazyku.
Španielsko si už vďaka školským aktivitám mala možnosť zažiť aj ty, a to na jazykovom pobyte v meste Málaga. Mohla by si priblížiť svoj projekt, za ktorý si túto cenu dostala?
Zapojila som sa do celoslovenskej súťaže Garcilaso De La Vega, ktorá je určená pre bilingválne slovensko-španielske gymnáziá. Táto súťaž sa zameriava na prírodné a humanitné vedy. Ja som si vybrala prírodné vedy a písala som o čiernych dierach. Sú veľmi špecifické, pretože nefungujú podľa klasických fyzikálnych zákonov, ktoré platia na Zemi. Prvá časť súťaže bola písomná, kde som prácu napísala a poslala na ohodnotenie. V druhej časti som svoju prácu musela ústne obhájiť pred komisiou. Celá súťaž prebiehala v španielskom jazyku.
Na svojich vedomostiach pracuješ aj prípravou na kurzoch organizovaných priamo na vašej škole. Akých všetkých sa zúčastňuješ?
Zúčastnila som sa kurzov matematiky, fyziky aj programovania. Pracujem s astro počítačom AstroPi, kde je potrebné mať základy programovania v Pythone (programovací jazyk, pozn. red.), v čom sa musím stále učiť a zlepšovať. Tiež som sa chcela viac zaoberať fyzikou, aby som sa mohla posúvať v stavbe malých satelitov. Každý týždeň sme preberali inú tému, ktorá nás zaujímala, napríklad časticovú či kvantovú fyziku. Mojím cieľom je priblížiť fyziku a astrofyziku ľuďom, aj keď tieto odbory vyzerajú často komplikovane.
Ako si môžeme predstaviť vesmírny počítač AstroPi?
Nie je to klasický počítač. Je to zariadenie s displejom, na ktoré môžeme nahrávať projekty napísané v Pythone. Napríklad na ostravskom Hackathone sme mali za úlohu vypočítať, akou rýchlosťou sa pohybuje Medzinárodná vesmírna stanica (ISS). Robili sme to pomocou kamery, ktorú má AstroPi zabudovanú. Z nasnímaných záberov sme vygenerovali vektory slúžiace na výpočet rýchlosti ISS.
„Hankina láska k technológiám potrebným na posúvanie hraníc vedy je veľká a nákazlivá. Ak bude pokračovať v rozširovaní svojich vedomostí a zachová si nadšenie, môže sa stať profesionálkou, a takýchto ľudí potrebujeme,“ Salvador Parra Camacho, učiteľ z Bilingválneho slovensko-španielskeho gymnázia v Novom meste nad Váhom.
Ako si sa dostala k spolupráci s vesmírnym výskumníkom Jakubom Kapušom?
Bola to zhoda šťastných náhod. Zistila som, že jedna známa sa pozná s firmou Spacemanic, ktorú založil Jakub. Povedala mi, ako tam pracuje aj s mladými ľuďmi, podporuje ich a pomáha im rozbehnúť sa vo vede. To ma motivovalo, tak som mu skúsila napísať. A odpísal!
Už vtedy si vedela, že ašpiruješ k tomu stať sa astronautkou?
Na začiatku to bol skôr všeobecný záujem o vesmír. Potom som začala premýšľať nad tým, ktorým smerom by som sa chcela uberať, kam sústrediť moju pozornosť. Na druhom stupni základnej školy som však mala šťastie na skvelú učiteľku fyziky. Veľmi ma motivovala a podporila v myšlienke, že stať sa astronautkou nemusí byť len detský sen.
Čomu sa SOSA venuje a čo je náplňou tvojej spolupráce s Jakubom Kapušom?
Všetci v SOSA sú nadšenci vesmíru, astrofyziky a astronómie – od študentov až po výskumníkov. Tvoria skvelý tím a cítim sa v ňom veľmi dobre. Zameriavajú sa na vzdelávacie a popularizačné aktivity, konštruujú Pico balóny lietajúce do stratosféry a stoja za zrodom prvej slovenskej družice skCUBE, vďaka ktorej sa Slovensko pripojilo k ESA. Mojou hlavnou úlohou je učiť sa od týchto ľudí a naberať skúsenosti, aby som ich mohla odovzdávať ďalej v rámci vedecko-edukačných programov.
Okrem toho, že si súčasťou SOSA, tak si sa zapojila do výskumného tímu LASAR. Čo v ňom robíte?
Pôvodne to bola skupina piatich študentov, ktorí mali nápad, že by pomocou laseru mohli reštartovať a opravovať nefunkčné satelity. Prihlásili sa do súťaže Conrad Challenge od NASA v Houstone, kde vyhrali dve z troch hlavných cien. Už dlhšie som ich sledovala a veľmi sa mi páčilo fungovanie ich tímu. Keď začali hľadať ďalších členov, okamžite som poslala prihlášku. V súčasnosti má LASAR crew cez 30 členov. Väčšina je z Českej republiky, ale máme členov napríklad aj z Mexika. Do budúcna by som sa chcela zamerať na matematické a fyzikálne problémy a simulácie šírenia laseru v mikrogravitácii vo vesmíre. Niektorí z nás si chcú spraviť rádioamatérske kurzy, aby sme mohli komunikovať s LASARsatom.
„Keď sa mi Hanka prvýkrát ozvala a nedopísala sa, nevzdala sa a našla cestu, ako sa so mnou spojiť. Vtedy som pochopil, že pre vedu má obrovskú vášeň a ide si za svojím cieľom. S takýmito ľuďmi rád pracujem – nejde o to, aby som niekoho presviedčal, ale aby sa aktívne zapájal,“ Jakub Kapuš, zakladateľ Spacemanic a SOSA.
S akými ďalšími vedcami spolupracuješ?
Pravidelne sa zúčastňujem Letnej školy mladých vedcov, ktorú organizuje Slovenská akadémia vied. Tam som sa spoznala s viacerými odborníkmi z rôznych oblastí, napríklad z biofyziky alebo kvantovej fyziky. Vďaka nim som sa následne dostala aj na Letnú školu kvantových technológií, ktorá sa konala tento rok v Bratislave. Tento rok bol navyše výnimočný aj tým, že Bratislava hostila Festival STARMUS, ktorého som sa tiež mohla zúčastniť. A tam vám bolo vedcov! Bola to veľká inšpirácia.
Akým témam si sa na letných školách Slovenskej akadémie vied venovala?
Prvý ročník som sa prihlásila na Ústav polymérov, kde pracuje doktorka Alenka Opálková. Naučila som sa tam neskutočne veľa, aj vďaka nej a jej kolegyniam. Našou témou bolo zvlákňovanie – vyrábali sme filtračné membrány a sledovali, ako sa rôzne materiály správajú a ktoré sú najvhodnejšie ako náhrada za plasty. Najlepšie zo všetkých vychádzala mliečna bielkovina. Svoje výsledky sme potom prezentovali formou plagátu. To bol prvý ročník, kde som sa dostala do sféry vedcov zo Slovenskej akadémie vied, a zároveň sme sa stretávali aj s vedcami z iných inštitúcií. Bol to veľký motivačný týždeň.
A bol tak motivačný, že si sa na Letnú školu mladých vedcov prihlásila o rok znova, však?
Áno, ďalší rok som bola na Ústave pre výskum srdca, kde sme skúmali mitochondrie v srdci (časť bunky zabezpečujúca energiu pre jej fungovanie, pozn. red.), presnejšie, rozdiely medzi zdravým srdcom a srdcom živočícha, ktorý má cukrovku. Sledovali sme, ako sa správa srdce po infarkte, a tak sme videli, ktoré časti postupne odumierajú a kde sa najviac prejaví takýto efekt.
Ani to však nebolo poslednýkrát, kedy si sa na Slovenskej akadémii vied pohybovala. Tento rok som ťa stretla na ďalšom ročníku Letnej školy mladých vedcov a to na Fyzikálnom ústave.
Áno, a tu sme sa venovali protokolu BBM92 (spôsob šifrovania správ pomocou polarizácie fotónov, pozn. red.) a experimentom z kvantovej optiky. Tieto témy boli pre mňa nové a nikdy predtým som sa s nimi nestretla, ale v Slovenskej akadémii vied sme sa o nich veľmi veľa naučili. Od pondelka do piatku sme mali prezentácie od rôznych vedcov, pričom všetky smerovali k tomu, aby sme lepšie pochopili kvantovú fyziku a všetky koncepty okolo nej – učili sme sa o polarizácii fotónov, o ich fyzikálnych vlastnostiach, o kvantovej mechanike, kvantovej optike, ale aj o štruktúre kovového skla.
Všetko to znie ako zaujímavé, no náročné témy. Nezdalo sa ti niekedy, že im bolo ťažké porozumieť?
Áno, boli to veľmi ťažké témy. V tíme sme boli štyri dievčatá, a aj keď sme mali po prednáškach a prišli sme na ubytovanie, pokračovali sme v samoštúdiu. Vedci však boli úplne úžasní – keď sme niečomu nerozumeli, vysvetlili nám to viackrát a rôznymi spôsobmi. Myslím si, že to bolo možné pochopiť aj z našej stredoškolskej úrovne.
„Cieľavedomosť Hanke závidím, ide si za svojím a na to, aká je mladučká, to je dlhodobé. Jedno miesto, na ktoré sa vždy chcela na letnej škole dostať, bol Fyzikálny ústav, no až po troch rokoch sa jej to podarilo. Verím, že si splní svoje sny,“ Alena Opálková Šišková, organizátorka Letnej školy mladých vedcov.
Okrem vedeckých podujatí sa aktívne pripravuješ aj na projektové súťaže. Na čom aktuálne pracuješ?
Momentálne sa učím stavať CanSat, aby sme sa mohli s naším tímom zúčastniť súťaže, ktorá sa bude konať budúci rok. CanSat je študentský projekt – študenti postavia a vytvoria padák a ďalšie rôzne doplnky k malému satelitu o rozmeroch plechovky od Coca-Coly. Ten potom spúšťajú z výšky jedného až dvoch kilometrov. Počas letu by mal byť schopný splniť primárnu misiu, teda meranie tlaku a teploty vzduchu. Zároveň si každý tím môže vybrať svoju vlastnú sekundárnu misiu. Tie projekty bývajú úžasné.
Súťaž bude v apríli, ale my sme sa začali pripravovať oveľa skôr, takže sme mali Letné projektové dni. Tých som sa mohla zúčastniť vďaka inžinierovi Rasťovi Hollému, ktorý ich zorganizoval na Spojenej škole svätého Jána Bosca v Novej Dubnici, kde učí. Každý v tíme sme totiž z iného kúta Slovenska a nemáme možnosť sa pravidelne stretávať. Tu sme navrhli prototyp, ako by mohol vyzerať náš CanSat: vytvárali sme modely padáku, aby uniesol závažie a aby sme sa zmestili do požadovanej rýchlosti, ktorou má padať. Chystám sa aj na Festival vedy a techniky, kde pripravujem dva projekty. Prvý so zameraním na vplyv radiácie na vývoj rastlín a druhý je výskum kvantových bodiek (polovodiče na nanoúrovni, pozn. red.).
Hanka, všetko toto znie úžasne. V blízkej dobe ťa tiež čaká stáž na Fyzikálnom ústave na Kvantových technológiách a vlastná prednáška na Tec de Monterrey, najlepšej škole v Mexiku. Veľmi ti držím palce na tvojej ceste ku hviezdam!
„Som prekvapený, že má takúto víziu, čo chce v živote robiť. Všetko podriadila snu letieť do vesmíru – štúdium na bilingválnom gymnáziu či projekty, ktoré si vyberá. Nielen, že na projektoch robí, ale motivuje aj ďalších, aby pracovali s ňou,“ Rastislav Hollý, učiteľ zo Spojenej školy svätého Jána Bosca v Novej Dubnici.