Pavol Čekan
Slovenský vedec pôvodom z Prešova vyštudoval proteínovú biochémiu a chémiu nukleových kyselín na Islande a ako výskumník pôsobil niekoľko rokov na Rockefellerovej univerzite v New Yorku a v Národnom rakovinovom inštitúte v Bethesde, USA. Je zaklada-teľom spoločnosti MultiplexDX, ktorá vyvíja unikátnu metódu diagnostiky rakoviny s 99-percentnou presnosťou.
Hrá výborne na husle a študoval aj operný spev. Ešte väčšmi ako hudobný talent sa mu však podarilo rozvinúť talent pre vedu. S chemickými olympiádami začal Pavol Čekan už ako ôsmak na základnej škole. Prešiel si celým spektrom – od klasických súťaží cez korešpondenčný seminár až po letnú chemickú školu. Keď jednu z nich vyhral, pochopil, že v chémii môže byť jedného dňa nielen dobrý, ale patriť k samotnej špičke. „Vtedy som si uvedomil, že chémia a biochémia budú mojou životnou cestou. Bol som v tom čase asi druhák na gymnáziu.“
Za to, kde dnes je a čo robí vďačí podľa vlastných slov predovšetkým dvom učiteľkám: Edite Hrinkovej a Viere Martónovej. Nielenže sa mu venovali aj mimo vyučovania, ale podarilo sa im to najdôležitejšie – vštepiť mu sebavedomie. „Na tých vedomostiach a na tom sebavedomí som potom staval celú svoju kariéru. Spomínam si, že som sa vtedy cítil veľmi výnimočný, že sa mi toľko venujú.“
Keďže bol sám z učiteľskej rodiny, už vtedy si uvedomoval, že mu obe venujú svoj voľný čas a veľmi si to vážil. Na obe si spomína ako na oddané učiteľky a hlavne nadšené milovníčky chémie. „Pamätám si napríklad, ako sa niekedy pani profesorka Hrinková doslova nadchla ako malé dieťa, keď vypočítala nejaký ťažký príklad. Tešila sa, že ešte stále rozumie vysokoškolským témam.“
Čas, ktorý chémii „po zvonení“ venoval, priniesol aj iný výsledok. Pobavene si spomína napríklad na to, ako ho „chemikárky“ na hodinách radšej nevyvolávali. Báli sa, že bude vedieť viac ako ony. „Mali sme preto takú tichú dohodu, že ony mňa nebudú vyvolávať a ja ich nebudem na hodinách opravovať.“
Pavol Čekan si učiteľské povolanie aj sám vyskúšal. Na Islande učil 15 až 16-ročných žiakov a vtedy pochopil, aké ťažké je nadchnúť mladých ľudí pre prírodné vedy. Kľúč k úspechu leží podľa neho v príkladoch zo života, nie z príručky. „Prírodné vedy sú všade okolo nás, vďaka nim vieme porozumieť svetu. Prečo voda vrie a v nej sa uvarí mäso je svojím spôsobom veda. Alebo prečo viete naštartovať auto, ako je možné prenášať informácie v čipe, prečo majú moderné cesty iné zloženie ako tie staršie, prečo sú listy zelené a stromy dôležité pre náš ekosystém a milióny ďalších príkladov.“