Umelá inteligencia už zďaleka nie je len o tom, že rozumie reči, textu, videu a obrázkom. Dnes je integrovaná v množstve systémov, ktoré používame, nielen v internetových prehliadačoch, ale aj v kávovaroch či smetných košoch. Je rýchlo programovateľná, a preto vhodná na využitie vo vyučovaní pre učiteľov aj žiakov. Na konferencii pre držiteľov a finalistov Ceny Dionýza Ilkoviča a ich kolegov ju odborníci predstavili v svetle, v ktorom ju mnohí účastníci videli po prvýkrát.
Konferencia Umelá inteligencia vo vyučovaní prírodných vied, ktorú Nadácia Dionýza Ilkoviča zorganizovala pri príležitosti desiateho výročia udeľovania Ceny Dionýza Ilkoviča začiatkom októbra v Liptovskom Jáne, predstavila finalistom, víťazom a ich kolegom možnosti využitia umelej inteligencie vo vzdelávaní. „Pozvali sme odborníkov, ako sú Mariana Štefanková, Mária Spišáková či docent Jozef Hanč, ktorí ukázali možnosti využitia umelej inteligencie vo vzdelávaní,“ hovorí organizátor podujatia a člen správnej rady Nadácie Dionýza Ilkoviča Jozef Beňuška. „Okrem nich vystúpilo aj niekoľko učiteľov, ktorí povedali, ako AI využívajú vo vyučovaní. Aj tieto príspevky boli veľmi zaujímavé.“
„Umelá inteligencia je tu s nami už od päťdesiatych rokov minulého storočia,“ otvorila konferenciu prvým príspevkom finalistka Ceny Dionýza Ilkoviča Mária Spišáková. Prezentáciu doplnila aj príkladmi toho, ako na Gymnáziu Pavla Horova v Michalovciach s AI pracujú: „Naši žiaci si naprogramovali inteligentný kôš, ktorý dokáže rozoznávať odpadový materiál, vďaka čomu ho vytriedi do správnej nádoby na separovaný zber.“ Podľa Spišákovej môžu žiaci vďaka jednoduchej programovateľnosti pracovať s umelou inteligenciou na rôznych projektoch.
To, že je umelá inteligencia ľahko programovateľná, ukázala aj Mariana Štefanková zo Súkromnej základnej školy Felix, ktorá stojí za aplikáciou Laboratórium vo vrecku. Pri jej tvorbe nemusela napísať ani jeden riadok kódu. Stačilo umelej inteligencii dostatočne podrobne opísať, aký výstup od nej očakáva. „Aplikáciu som vytvorila pomocou vibe codingu, ktorý označujem ako lenivé programovanie. Môžu ju využívať učitelia na našej škole. Je skvelé priniesť na hodinu niečo živé, ale s rastlinnou či živočíšnou bunkou sa to nedá. Premýšľala som preto, ako ju žiakom priblížiť inak. Z videa nemajú taký zážitok, a preto som vytvorila simulácie a 3D modely. Žiak si pomocou školského tabletu naskenuje QR kód a môže s aplikáciou na hodine pracovať,“ hovorí Štefanková.
„Ja som na biológii používala AI zatiaľ len pri generovaní plagátov, ale vďaka pani učiteľke Štefankovej sa mi otvorili nové obzory. Laboratórium vo vrecku bolo pre mňa veľkou inšpiráciou,“ oceňuje aplikáciu Miriam Feretová z Katolíckej spojenej školy sv. Mikuláša v Prešove.
Svoje skúsenosti predstavili aj ďalší učitelia. Angelika Hanesz zo Základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským – Alapiskola v Buzici ukázala Lego roboty, ktoré možno rozpohybovať pomocou umelej inteligencie. Tomáš Dudík z Gymnázia Viliama Paulinyho-Tótha v Martine zasa predstavil, ako využíva umelú inteligenciu na automatizáciu činností v systéme EduPage, čím šetrí čas.
Aj organizátor konferencie Jozef Beňuška predstavil učiteľom niekoľko simulácií fyzikálnych experimentov, napríklad pohyb a rýchlosť pádu mydlovej bubliny naplnenej rôznymi plynmi či určovanie povrchového napätia vody. „Ja som s AI donedávna takmer vôbec nespolupracoval, ale študenti mi na hodine raz ukázali, čo vďaka nej dokázali vytvoriť bez programátorských znalostí. Ich výsledok sa mi veľmi páčil, a tak som to vyskúšal aj ja. Prvý model si vyžadoval hodinové úpravy, kým som správne naformuloval zadanie. Pri tvorbe ďalších modelov to už išlo rýchlejšie a výsledky boli lepšie, pretože aplikácia už lepšie rozumela tomu, čo od nej očakávam,“ popisuje.
Pohľad na umelú inteligenciu sa zmenil vďaka konferencii aj učiteľke Mariane Strakovej z Gymnázia Vojtecha Mihálika v Seredi, ktorú zaujal najmä vibe coding: „Vedela som, že niečo také existuje. Už dávnejšie som to videla na jednej ukážke, no vtedy sa mi to zdalo nepoužiteľné. Teraz to však vnímam inak,“ hovorí.
„Doteraz som sa využitiu AI vo výučbe nevenoval, ale na konferencii ma zaujalo najmä simulovanie experimentov, modelovanie a vyhodnocovanie nazbieraných dát. To sa dá veľmi zmysluplne využiť a rád by som sa na to pozrel bližšie,“ hovorí učiteľ fyziky Ľubomír Konrád.
Téma umelej inteligencie medzi učiteľmi silno rezonuje a okrem príležitostí prináša aj obavy: „Žiaci prestávajú rozmýšľať a veľmi sa na výstupy umelej inteligencie spoliehajú. Konkrétne v matematike vnímam, že neplatené modely robia chyby a treba ich opravovať, ale kolegovia v iných predmetoch, napríklad v biológii alebo občianskej náuke, s tým majú omnoho väčší problém,“ hovorí Bibiana Melegová z Katolíckej spojenej školy sv. Mikuláša v Prešove. Podobný problém vníma aj Beňuška: „Nedá sa spoľahnúť na to, čo nám umelá inteligencia ponúka. Je nutná kontrola výstupov, a tú žiaci nedokážu urobiť, pretože musia téme najskôr porozumieť.“
Práve na tieto otázky reagoval aj docent Jozef Hanč z Oddelenia didaktiky fyziky Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Učiteľom vysvetlil rozdiel medzi rozmýšľajúcou a agentickou umelou inteligenciou a predstavil možnosti, ako obmedziť podvádzanie žiakov pri využívaní AI. „Napríklad namiesto protokolu môžeme chcieť od žiaka ako výstup z laboratória jeho denník, do ktorého si bude zaznamenávať priebeh experimentu. Potrebujeme vytvárať bezpečné prostredie s analógovými aktivitami,“ vysvetľuje Hanč.
